veď aj štúrovci nám dávajú za pravdu. Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov... Horí ohník, horí na Kráľovej holi. A vlastne stačí ako príklad naša hymna, je tam niečo o nejakej rovine? Nie, sú tam iba hory!
Ako dieťa som bola presvedčená o tom, že dedina musí byť v kopcoch. Tá moja, kde som trávila časť detstva, bola možno v niečom extrémna. Medzi dolným a horným koncom bol rozdiel vyše tristo metrov nadmorskej výšky. Ísť na nákup do stredu obce už predstavovalo celkom slušnú túru. No a potom vás zrazu život zaveje na rovinu. Na Žitnom ostrove niet ani takého kopčeka, aby sa deti mali kde spustiť, keď náhodou napadne trošku snehu (preto teraz obce v tomto regióne budujú umelé kopčeky, aby to deťom nebolo ľúto).
„Celý čas máte pocit, že ste v nejakej veľmi exotickej cudzine.“
No na tejto rovine máte pocit, že tu nič vzrušujúce či dobrodružné nemôžete zažiť. Jedine ak zrazíte autom bažanta. Lenže potom zistíte, že je tu Malý Dunaj a že sa dá splavovať. Tak to skúsite. A zrazu to je dobrodružstvo par excellence. Vidíte vtáky a živočíchy, ktoré ste na horniakoch nikdy nevideli, ak idete na loď na jar, keď je viac vody a veľa čerstvo popadaných stromov, tak je tam dokonca aj slušná dávka adrenalínu. A celý čas máte na tej vode pocit, že ste v nejakej veľmi exotickej cudzine. Stratený medzi stromami sa cítite ako vytrhnutý z civilizácie. A môže sa vám stať, že keď prirazíte k brehu, v lese nájdete ohnisko s tajomnými totemami alebo nájdete
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.