Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Veľkomesto potrebuje Philipa Marlowa

.kamila Straatsburg Sajmerová .časopis .kultúra

Mala som štrnásť rokov, keď umrela moja milovaná babička. Poslednú noc okolo druhej vstala z postele, uvarila si čaj, rozsvietila malú nočnú lampičku a naposledy si prečítala pár stránok z rozčítanej knihy.

Veľkomesto potrebuje Philipa Marlowa Warner Brothers/Profimedia Humphrey Bogart ako Philip Marlowe v slávnom noir filme The Big Sleep nakrútenom v roku 1946 podľa prvého románu Raymonda Chandlera.

už sa nedozvedela, kto bol vrahom v knihe Hlboký spánok od Raymonda Chandlera a ani si neprečítala posledné symbolické slová: „Čo záleží na tom, kde človek leží, když je po smrti? V kalné bažině nebo v mramorové kryptě na vrcholku vysokého kopce? Jsi mrtev, spíš hlubokým spánkem a takové věci ti nevrtaji hlavou….Spíš prostě tím hlubokým spánkem a už ti nezáleží na tom, jak hanebně jsi sešel ze světa nebo kde jsi padl.”

S Raymondom Chandlerom som sa zoznámila ešte v roku 1967, keď vydavateľstvo Odeon v uvoľnenejších šesťdesiatych rokoch vydalo knihu 3x Phil Marlowe z vydavateľstva Odeon. Už po prvých stránkach som vedela, že som našla priateľa na celý život. Od prvého stretnutia som neprestala spoločnosť detektíva Phillipa Marlowa vyhľadávať vo chvíľach, keď mi bolo dobre, ale aj najťažšie. Je priam neuveriteľné, koľko útechy možno nájsť u unaveného otca, osamelého muža, ktorý nevlastní nič a pritom sa nedá kúpiť, nikomu sa neklania a málokoho sa bojí. Je sám, ale nie je opustený a keď budete rozumieť jemu, pochopíte aj samotnú podstatu veľkomesta, ako aj ťažký život slušného jedinca, ktorý v ňom hľadá svoje miesto.

drsná škola

Raymond Chandler sa narodil 23. júla 1888 v Chicagu. Ako dieťa sa presťahoval s matkou do Európy a študoval v Londýne i Paríži. Dobrá anglická škola vtlačila jeho mysleniu a správaniu onen punč pravého džentlmena, ktorý ho sprevádzal po celý život. V roku 1917 vstúpil do armády a o rok neskôr sa aktívne zúčastnil na bojoch vo Francúzsku. Do USA sa vrátil ako vyslúžený vojak roku 1919. Usadil sa v Kalifornii. A našiel svoju životnú lásku – o osemnásť rokov staršiu Cissy Hurlburt, s ktorou sa oženil. Začalo sa mu pracovne dariť a dotiahol to až na viceprezidenta spoločnosti Dabney Oil Syndicate. No pre nemierne pitie toto prestížne miesto stratil. Aby zarobil na živobytie, začal písať poviedky s detektívnou zápletkou, ktoré publikoval v časopise Black Mask Magazine.

V Black Mask pracovali šikovní a kreatívni redaktori, ktorí stali pri kolíske nového detektívneho žánru tzv. „action story”, akčnej poviedky plnej rýchlej, násilníckej činnosti. Postupne sa však action story zmenilo na hard-boiled story, žáner, ktorý poznáme aj dnes ako americkú drsnú školu. Ide o príbehy plné akčného násilia podané ostrým, strohým jazykom ulice. Dominujú krátke, silné vety, bonmoty, drzý a efektný slang.

Za otca drsnej školy sa považuje Dashiell Hammet, ktorého najlepšie romány nenechávajú nikoho na pochybách, že to nie je iba oddychové čítanie, ale že ide o literatúru v pravom zmysle slova. K tejto škole sa hlási aj Raymond Chandler.

Vydavateľstvo Garamond vydalo v roku 2009 krásnu útlu dvojjazyčnú knižočku, Philip Marlowe’s Guide to Life (Život podľa Philippa Marlowa), plnú nezabudnuteľných bonmotov, ktoré svojou jednoduchou krásou dokazujú, aký bol Chandler veľký spisovateľ. Často jednou vetou dokázal navodiť atmosféru a vyjadriť silnú myšlienku či vystihnúť človeka. „Byla to blondýna. Ale taková blondýna, že by kvůli ní biskup vykopl díru do kostelního okna.” (Sbohem buď, lásko má)

priateľ alkohol

Chandlerov prvý román, The Big Sleep (Hlboký spánok), vychádza v roku 1939, tých románov bude na konci jeho života v roku 1959 iba sedem. Spolu s pár desiatkami poviedok a niekoľkými scenármi je to celé jeho literárne dedičstvo.

V roku 1954 zomiera Chandlerova manželka a z tej straty sa už nikdy nespamätal. Vrátil sa k starému priateľovi alkoholu, trpel ťažkými depresiami a vo februári 1955 sa pokúsil o samovraždu. O štyri roky neskôr umiera ako sedemdesiatročný na zápal pľúc. Osamelý, stratený, zbavený všetkých ilúzií.

Určite to nie je náhoda, že aj v živote Philippa Marlowa hrá samota veľkú rolu. Marlowe zďaleka nezvádza toľko frivolných krásavíc, ako by sa zdalo, práve naopak, posteľných scén je v jeho živote máličko, lebo Marlow je vyberavý typ a nepreferuje „one night stands“. V Chandlerovom poslednom románe nečakane telefonuje Marlowovi jeho exmilenka z Paríža a ten smutný telefonát zanechá v čitateľovi pocit akejsi konečnosti. Možno Marlowe opustí Los Angeles a odíde za láskou do mesta, v ktorom ešte nikdy nebol, do Európy, ktorú ešte nikdy nenavštívil? Ale čitateľ cíti, že to sa nikdy nestane.

Veľa sa toho popísalo o Chandlerovi, o jeho živote, pití, o jeho až synovskej naviazanosti na oveľa staršiu ženu, o jeho talente, o tom, či bol ovplyvnený Hemingwayom alebo Hemingway ním.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite