a potom sa mi pri vstupe do výstavných priestorov udeje presne to, čím je pomenovaná táto rubrika. V sochárstve sa vôbec nevyznám a len málokedy dokážem porozumieť abstraktným kamenným výtvorom. No do krásneho priestoru Kunsthalle zapadli Mathého sochy až tak, že som si to musela všimnúť aj ja. Z vyvýšenej plošiny sedadiel je tento sochár odkrytý ako na dlani. Rozpráva v dokumente premietanom na veľké plátno, pred ktorým stoja roztrúsené jeho sochy. Ján Mathé spĺňa všetky klišé atribúty umelca, o ktorom by sa mal nakrútiť film – je nepoznaný, pokorný, chudobný, disident, košický outsider mimo známych bratislavských výtvarných kruhov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.