do slovenských kín sa vracia film Martina Šulíka Všetko, čo mám rád, snímka nakrútená v roku 1992 a jeden z pilierov samostatnej slovenskej kinematografie, hoci formálne ide o film, ktorý ešte vznikol v rámci spoločného štátu. Výborný film, vynikajúci, nepochybne, a zároveň už film, hoci sa to nemusí zdať, pamätnícky. Film pre pamätníkov. Deklarovanou distribútorskou ambíciou je, samozrejme, osloviť aj mladších divákov, dnešných dvadsiatnikov, plus-mínus, ale leitmotívom znovuuvedenia Šulíkovho filmu do kín je jednoznačne spomínanie. Príďte do kina zaspomínať. Na deväťdesiate roky, na film, ktorému sa podarilo zachytiť zeitgeist, na film, čo každý videl a všetci poznáme a ak nie, poďho do kina zjednať nápravu.
Podobne ako sa do slovenských kín vracia Všetko čo mám rád, vracia sa do kín českých snímka Ikarie XB 1, klasické scifíčko režiséra Jindřicha Poláka z roku 1963, súčasť kánonu svetovej filmovej sci-fi, film svojho času predaný do distribúcie v 42 krajinách. A tiež film, ktorý by mal vidieť každý, i keď podstatne starší, s globálnejším renomé a staršími pamätníkmi.
má to zmysel
Všetko čo mám rád i Ikarie XB 1 sú pritom filmy, ktoré nie je problém vidieť, nielenže sa dajú stiahnuť, čo je asi ilegálne a nefér, ale oba sú dostupné aj na DVD a občas po nich azda siahnu aj zostavovatelia televíznych programov. Napriek tomu oba idú znova do kín, a čo je podstatne zaujímavejšie, na oba príde dosť divákov na to, aby malo to znovuuvedenie nielen symbolický, ale i akýsi komerčný a inštitucionálny zmysel. Nie sú to ledajaké filmy, vrátiť ich do kín znamená vrátiť ich do mainstreamu, upriamiť na ne znova pozornosť, spomenúť si nie na osobnej, ale na inštitucionálnej úrovni.
Lebo ak našu globálnu civilizačnú prítomnosť vo vzťahu ku kultúre charakterizuje čosi výstižnejšie, ako čokoľvek iné, je to práve rozpamätávanie sa. Budúcnosť už jednoducho nie je, čím bývala, a tak sa obraciame do minulosti, spomíname, vraciame sa, rozpamätávame sa. A už to trvá pridlho na to, aby šlo o módu či trend, respektíve akýsi sociologicko-kultúrny jav krátkodobejšej povahy. Lebo retro, vintage, shabby, antique a desiatky ďalších dobre znejúcich cudzích slov z článkov v lifestylových online i offline magazínoch nie sú len prázdnymi floskulami, ktoré čakajú na svoje komerčné vyčerpanie, ale skôr signalizujú, že móda, respektíve módnosť ako čosi fundamentálne aktuálne stráca jeden zo svojich definujúcich atribútov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.