Ale až keď som sa stal reportérom a začal som tráviť veľa času v slumoch, ktoré väčšina obyvateľov ostatných štvrtí pozná len zvonka, pochopil som skutočný rozsah násilia, ktoré tu prevláda, a spoznal som krutú stopu, ktorú zanecháva na živote obyvateľov.
V roku 2009 som vstúpil do agentúry Associated Press a približne v tom období sa v Riu rozbehol takzvaný „policajný pacifikačný program“. Jeho cieľom bolo vyriešiť problém mesta s násilím, prostredníctvom prítomnosti policajtov priamo v slumoch, na miestach, ktoré desaťročia ovládali po zuby ozbrojené drogové gangy.
Spočiatku vo mne tento program vzbudzoval optimizmus. Vyzeralo to, že naozaj funguje. Situácia sa natoľko zlepšila, že som mohol chodiť aj do tých slumov, kde som sa predtým nedostal, ak som nezískal povolenie miestnych gangov.
Ale dnes je všetko inak. Zlepšenie bolo iba krátkodobé. Program rýchlo expandoval a policajti neboli schopní udržať v „pacifikovaných“ slumoch dostatočné množstvo svojich ľudí. Stratili kontrolu nad týmto územím. A nenaplnili sa ani sľuby, že v druhom slede za políciou prídu do týchto kútov metropoly štátne služby ako kanalizácia, zber odpadkov, budovanie škôl a zdravotných stredísk.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.