aby sme mohli kompetentne odpovedať na otázku, ako sa z niekoho stane terorista, museli by sme poznať dôkladnú biografickú anamnézu, osobnostné vlastnosti a životnú situáciu človeka, ktorý sa dostal až k tomu, že fantazíruje o konkrétnom vykonaní útoku na ľudí, pripravuje sa naň a nakoniec ide do akcie. Stretnutie s vražednou ideológiou alebo prekrútenými náboženskými predstavami, prípadne s ich charizmatickými hlásateľmi asi slúžia už „len“ k ideologizácii nenávisti k ľuďom a životu, ktorú v sebe takýto človek nosil už predtým.
Konkrétna odpoveď bude asi závisieť aj od toho, či ide o „osamelého vlka“ alebo o člena teroristickej bunky, v ktorých sa uplatňuje lojalita k skupine, tendencia ku konformite, poslušnosť voči autorite a indoktrinácia. Náboženská indoktrinácia pritom môže mať dosť kurióznu podobu, takže samovražedný atentát vlastne neznamená smrť, ale pozemskú slávu a na druhom svete užívanie si raja so sedemdesiatimi pannami s hlbokými tmavými očami.
„Priveľa strachu nás môže urobiť neslobodnými, môže nás ohlúpiť.“
K skupinovému terorizmu však nevedie len náboženský fanatizmus. V 70. rokoch bolo v Európe viac teroristických útokov ako v období po roku 1994 až do súčasnosti, pričom páchatelia boli Európania (IRA, ETA) a kontext bol nacionalistický.
čo o nich vieme?
Napriek tomu, že pre porozumenie psychodynamiky jedincov so sklonmi k extrémizmu je potrebná individuálna biografická anamnéza, niečo sa o nich dá povedať aj vo všeobecnej rovine. V roku 2012 realizovali na nemeckej univerzite Hildesheim pozoruhodný výskumný projekt. Podarilo sa im zozbierať vzorku päťdesiatdva mladých ľudí z okolia Hildesheim-Hannover s rovnakým zastúpením mužov a žien. Vďaka tipom od pedagógov bolo v ich súbore až tridsať jedincov, ktorí mali pravicovo-extrémistické postoje.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.