Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Teror všedného dňa

.daniel Bútora .časopis .komentáre

Keď sa niektoré udalosti často opakujú, zvyčajne zovšednejú. Z výnimočného sa stáva bežné, čosi, na čo si zvykneme. Je to tak aj s vážnymi udalosťami – Remarquovo slávne Na Západe nič nového sa vzťahuje na bežný deň vojny, ktorý za sebou zanechá „bežných“ mŕtvych. Ako zabrániť, aby sa takým stali opakujúce sa útoky teroristov?

Keď sa niektoré udalosti často opakujú, zvyčajne zovšednejú. Z výnimočného sa stáva bežné, čosi, na čo si zvykneme. Je to tak aj s vážnymi udalosťami – Remarquovo slávne Na Západe nič nového sa vzťahuje na bežný deň vojny, ktorý za sebou zanechá „bežných“ mŕtvych. Ako zabrániť, aby sa takým stali opakujúce sa útoky teroristov?

V tom sú ciele teroristov prekvapujúco rovnaké ako tých, ktorí bezhlavé zabíjanie nenávidia. Jedni i druhí sa bránia – ľahostajnosti. Cieľom teroristov je šokovať a vystrašiť, a zábery horiaceho, predtým krásneho amerického hotela uprostred Islamabadu tento cieľ do bodky splnili. Útok na hotel Marriott v deň inaugurácie nového pakistanského prezidenta Ásifa Alího Zardárího nemohol dať jasnejšiu správu – je to hodená rukavica, výzva na súboj novej vláde, výzva, ktorú si nielen vďaka šesťdesiatim mŕtvym všimol celý Pakistan a s ním väčšina sveta. Útok bol aj demonštráciou sily a logistiky. Islamabadský Marriott bol jednou z najprísnejšie strážených budov, stretávali sa v ňom predstavitelia vlády. Pri útoku okrem Pakistancov zahynuli viacerí cudzinci vrátane českého veľvyslanca a dvoch pracovníkov amerického Pentagónu. Niektorí vládni činitelia sa do Mariottu v čase útoku ešte len chystali.
Zničený hotel bol dielom jednej z odnoží al-Káidy. Tá je síce dnes viac ideou ako organizáciou, v Pakistane je však dôležitý aj organizačný rozmer. Na územiach mimo vládnej kontroly, kdesi na hraniciach s Afganistanom sa pravdepodobne skrýva šéf al-Káidy Usáma bin-Ládin. Na oboch stranách hranice navyše operuje Taliban, hnutie, ktoré pred ôsmimi rokmi vládlo v Afganistane, a ktoré Američania zvrhli po útokoch na New York a Washington z 11. septembra 2001.
Pakistan, ktorý je väčší a silnejší ako Afganistan, bol dlhý čas podporovateľom Talibanu. Významné sily v pakistanskej vláde (predovšetkým v tajných službách) boli silnými spojencami Talibanu aj zdrojom časti financií. Po 11. septembri 2001 síce vtedajší prezident Mušarráf sľúbil Američanom pomoc, v hraničných riedko obývaných oblastiach krajiny však teroristi našli útočisko. Trpké ovocie dnes znášajú Afganci a Američania v Afganistane, kde Taliban ovládol niekoľko miest, ale aj samotní Pakistanci – manželka prezidenta Zardariho Benazir Bhutto zahynula práve po atentáte al-Káidy.
Je otázka, či sa útok na Marriott môže stať momentom prebudenia pakistanskej vojenskej a bezpečnostnej elity, ktorá desaťročia stavia ochranu krajiny na očakávanej konfrontácii s Indiou. Tejto konfrontácii je podriadená podpora separatistov v indickom Kašmíre, a tiež vývoj pakistanských jadrových zbraní. Pakistansko-indické preteky sa navyše zrýchlia po tom, čo Američania uzavreli s Indiou dohodu o jadrovej spolupráci. Američania vidia Indiu ako demokratického spojenca práve voči islamským krajinám v tejto oblasti, no aj voči rastúcej Číne. India pre Pakistan, naopak, zostáva strategickým protivníkom, ktorému doteraz venoval väčšiu pozornosť ako islamským radikálom.
Samotná al-Káida stratila za posledný rok časť svojej podpory v islamskom intelektuálnom svete, v samotnom Pakistane však teroristi majú silnejšie podhubie. Dlhoročný vplyv fanatických islamských náboženských škôl, ako aj miesto islamu v štátnom školskom systéme prináša svoje ovocie. Mnohí Pakistanci dnes aj preto vidia väčší problém v americkej prítomnosti v Afganistane ako v hnutí Taliban, ktoré ohrozuje vlády v Kábule i v samotnom Islamabade. Je to typický bludný kruh: ak voči Talibanu nezasiahnu pakistanské jednotky, potom to môžu urobiť len Američania zo susedného Afganistanu (v minulých týždňoch už Američania niekoľkokrát vstúpili do vzdušného priestoru Pakistanu). Každý takýto zásah však zvyšuje v Pakistane nespokojnosť a protiamerické postoje.
Rozpoltenosť voči al-Káide nie je iba záležitosťou Pakistanu. Nedávny medzinárodný prieskum ukázal, že každý piaty obyvateľ Egypta, najpočetnejšej a kultúrne najsilnejšej arabskej krajiny, sympatizuje s al-Káidou, a dvaja z piatich majú zmiešané postoje. Ochrankári v káhirskom Marriotte majú teda určite plné ruky práce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite