Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Nabíjanie Revolveru

.tomáš Čejka .časopis .kultúra

Keď sa v marci roku 1966 spýtali Johna Lennona, čo bude predmetom ich aprílového štúdiového nahrávania, odpovedal: Doslova nič. Len trocha elektronickej hudby a hravosti. Jedno je však isté, nasledujúca platňa bude úplne iná ako tie predchádzajúce.

Nabíjanie Revolveru obal platne Revolver

je 6. apríl roku 1966, osem hodín večer, prvý nahrávací deň v povestných štúdiách na londýnskej ulici Abbey Road. V štúdiu číslo tri začínajú Beatles pod dohľadom piateho Beatla Georga Martina nahrávať základnú rytmickú stopu k skladbe, ktorá je v prvotnom nahrávacom zápise uvedená pod názvom Mark I. Neskôr ju Lennon premenuje na The Void (Ničota), no nakoniec, aby zľahčil mystický text, ju nazval Tomorrow Never Knows (Zajtrajšok nikdy nevie).

Názov vznikol na základe jedného z Ringových gramatických žartíkov, ktorý použil v istom televíznom rozhovore. Napriek tomu, že skladbu nahrávali v štúdiu ako prvú, ocitla sa na konci albumu ako trojbodka predpovedajúca vyvrcholenie psychedelického obdobia kapely.

obdobie kyseliny

Práve skladba Tomorrow Never Knows bola vtedy doslova zjavením a ovplyvnila mnohé hudobné skupiny nielen v tej dobe. Podľa hudobného publicistu Iana MacDonalda je táto Lennonova kompozícia nielen z hľadiska technických inovácií pre pop to isté, čo Berliozova Fantastická symfónia pre klasickú hudbu 19. storočia.

Peter Hammill, exlíder britskej artrockovej formácie Van der Graaf Generator síce cover verziu nenahral, ale pred pár rokmi povedal, že táto skladba doslova resetovala jeho hudobné vnímanie a v mnohom ovplyvnila tvorbu kapely na prelome 60. a 70. rokov a tiež jeho nasledujúcu sólovú dráhu.

Napriek tomu, že ide o experimentálnu skladbu, založenú v podstate na jednom tóne, existujú desiatky jej cover verzií. Známe sú najmä od Oasis, Chemical Brothers, Phila Collinsa, ale aj veselá coverka od doom metalovej skupiny Trouble.

Treba zdôrazniť, že Lennon bol v tej dobe skutočne závislý od LSD a bral ho denne. Zo všetkých jeho pesničiek je aj preto Tomorrow Never Knows najpriamočiarejšia, nefalšovaná psychedelická pesnička, ktorá vznikla v mozgu sfetovanom dietylamidom kyseliny lysergovej, v anglosaskom prostredí známom ako acid (kyselina). Droga mala, našťastie, všeobecne dobrý vplyv na Lennonove skladateľské schopnosti, a to aj pri ďalších skladbách akými boli Strawberry Field Forever, A Day in the Life alebo I am the Walrus.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite