ste iniciátorom výzvy na zmenu postavenia generálneho biskupa a vytvorenia troch samosprávnych dištriktov ECAV na Slovensku. V čom celý problém spočíva?
V roku 1993 bola schválená nová Ústava ECAV na Slovensku. Tá reflektovala obnovu náboženských slobôd, osamostatnenie Slovenska, zachovala štyri úrovne správy našej cirkvi aj trojstupňový model riadenia. Neriešila však optimalizáciu územného členenia, decentralizáciu právomocí smerom nadol či status generálneho biskupa. Dnešný systém je vysoko centralizovaný a pre evanjelikov u nás aj neprirodzený.
prečo? Fungujete takto už dlho.
V evanjelických cirkvách sú samosprávny charakter, vysoká miera decentralizácie a miestnej zodpovednosti cirkevných zborov, priama voľba členov cirkevných orgánov a ich rozhodovanie na demokratických princípoch tradíciou už od čias reformácie. Medzi rokmi 1948 až 1989 došlo k množstvu deformácií tohto vnútorného prostredia cirkvi. A tie sa nepodarilo odstrániť ani prijatím Ústavy v roku 1993.
hovoríte o deformáciách, na čom sa zakladali?
Poškodenie pôvodnej kontinuity sa začalo rokom 1948: znárodnenie majetku, narušenie dovtedajšieho systému financovania cirkvi, rozpustenie viacerých cirkevných organizácií, politické procesy vrátane zatvárania, kolaborantstvo, územné členenie na dva rozsiahle dištrikty (západný a východný). V roku 1951 boli politicky vytvorené Generálny biskupský úrad (GBÚ) a funkcia generálneho biskupa bez správneho územia.
takto teda vznikol váš Generálny biskupský úrad?
Áno. Aj v medzivojnovom období síce existoval úrad generálneho biskupa, ale práca takého biskupa spočívala len v najnevyhnutnejšej komunikácii so štátnymi orgánmi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.