V prvých štyroch etapách tohtoročnej Tour sa Peter Sagan umiestnil na treťom, prvom, štvrtom a opäť na treťom mieste. V prvých dvoch etapách išiel v dúhovom tričku majstra sveta, v ďalších troch v žltom tričku vedúceho pretekára celej Tour, v šiestej etape v zelenom tričku lídra bodovacej súťaže. Viac než dosť dôvodov na to, aby sa stal tvárou týždňa. Napriek tomu sme sa rozhodli radšej ešte počkať. A zdá sa, že sme urobili dobre.
Druhý týždeň totiž priniesol ďalšie dve pódiové umiestnenia za druhé a prvé miesto v etape (toto platilo v piatok, v čase uzávierky tohto čísla). Dôležitejšie ako umiestnenia však bol spôsob, akým ich Sagan získal. V obidvoch prípadoch išlo o prekvapivé úniky, raz na začiatku a raz na konci etapy. Svojím profilom to pritom boli veľmi odlišné etapy. Jedna z nich horská, šitá pre vrchárov, druhá rovinatá, ideálna pre šprintérov. Stáť na stupňoch víťazov v dvoch takých odlišných po sebe nasledujúcich etapách, už len to je nevšedný a obdivuhodný výkon. No tým sa nevšednosť a obdivuhodnosť Saganovho výkonu v desiatej a jedenástej etape ani zďaleka nekončí.
Desiata etapa sa začínala dvadsaťkilometrovým stúpaním na najvyšší vrchol celej tohtoročnej Tour. Štyri kilometre pred vrcholom zaútočil namiesto niektorého z vrchárskych špecialistov Peter Sagan, ku ktorému sa pridalo niekoľko ďalších jazdcov. V nasledovnom klesaní unikol Sagan ešte aj z tejto skupiny, tentoraz sa k nemu pridal len jeden jazdec.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.