Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zlý sused náboženstva

.david Brooks .časopis .týždeň vo svete

Barack Obama robí chybu, keď odmieta spájať výraz „islam“ s islamistickým terorizmom. Ľudia, ktorí páchajú tieto činy, sú zapálení pre jednu z verzií islamistickej ideológie.

Tí ľudia sa dovolávajú islamistickej identity. Prisahajú vernosť organizáciám ako ISIS, ktoré sa riadia svojou vlastnou interpretáciou Koránu.

Ako píše Peter Bergen v knihe The United States of Jihad (Spojené štáty Džihádu), „tvrdiť, že islamistický terorizmus nemá s islamom nič spoločné, je rovnako nezmyselné, ako tváriť sa, že križiaci nemali nič spoločné s kresťanským presvedčením o svätosti Jeruzalema.“

Na druhej strane sa aj Donald Trump nesmierne mýli, keď tvrdí, že tieto útoky sú nevyhnutnou súčasťou islamu. Jeho pokus zakázať moslimské prisťahovalectvo je aktom bigotnosti (pripisuje hriechy niekoľkých jednotlivcov celej skupine), čo určite povedie k ďalšej vlne terorizmu. Jeho tvrdenia, že sme dve nezlučiteľné civilizácie, sú urážkou všetkých moslimov, ktorí riskovali vlastné životy v boji proti ISIS alebo Talibanu.

Problém týchto dvoch pochybení je, že sa živia navzájom. Obama používa jazyk, ktorého cieľom je skôr vyvolať reakciu, než hovoriť pravdu. A na tom sa zakladá definícia propagandy. Väčšina svetových lídrov hovorí o islamistickom terore, no Obama má očividne pocit, že ak by použil výraz „islamistický terorizmus“, tak my ostatní budeme príliš hlúpi na to, aby sme dokázali rozlíšiť medzi teroristami a miliónmi dobrosrdečných moslimov, ktorí chcú žiť v mieri a priateľstve.

Najhoršie na tom však je, že jeho rozhodnutie vyhýbať sa nepríjemnej realite je len ďalším príkladom politickej korektnosti, ktorá ženie ľudí rovno k Donaldovi Trumpovi. Milióny Američanov majú pocit, že stratili právo vysloviť svoj názor alebo dokonca zastávať názory, ktoré sa vymykajú tomu, čo hovoria politické elity. A tak sa utiekajú k človeku, ktorý brojí proti tabu a hovorí to, čo má na jazyku.

Faktom je, že ani 15 rokov po páde Dvojičiek sme stále plne neporozumeli nášmu nepriateľovi. Koľko náboženstva je naozaj v džihádizme, psychológii alebo politike?

Jadrom tohto zmätku je skutočnosť, že si vôbec nie sme istí tým, čo to vlastne náboženstvo je a aký je jeho vzťah k násilnostiam páchaným pod jeho vlajkou.

Objasniť túto otázku nám môže pomôcť kniha The Varieties of Religious Experience (Druhy náboženskej skúsenosti) od Williama Jamesa. Ten v nej rozlišuje medzi rôznymi náboženskými skúsenosťami a „zlým praktickým spoločníkom náboženstva, ktorým je duch spoločenskej nadvlády, ako aj zlým intelektuálnym spoločníkom náboženstva, ktorým je zas duch dogmatickej nadvlády, čiže vášeň ustanovovať, čo má byť zákonom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite