Obraz Maďarska, ktorý nám servírujú viacerí naši politici, vzbudzuje dojem, že naši južní sudedia nerobia nič iné, iba ukradomky poškuľujú, ako by nám čo najviac znepríjemnili našu vydretú samostatnosť. Ale je fakt, že v Maďarsku sa derie k moci Viktor Orbán, ktorý sa s nacionalizmom rád zahráva. Je teda dôvod začať sa báť?
Nie je to tak dávno, čo niektorí naivní optimisti čakali konečné vyriešenie maďarsko-slovenských vzťahov. Malo prísť automaticky so vstupom do EÚ: Únia a nacionalizmus sa predsa vylučujú, menšiny budú mať úroveň práv garantovanú takpovediac Bruselom, Schengen zruší hranice a z cezhraničného susedstva sa bude bohatnúť. Jednoducho, večný mier na dosah. Realita? Stačí sa pozrieť na súčasné Slovensko a Maďarsko. Predsedovia vlád majú problém sa stretnúť, extrémisti na obidvoch stranách majú plné ústa a veľký priestor v novinách. A o tom, čo sa deje na druhej strane Dunaja, dokopy nič nevieme.
.nie ste téma
Profesor József Bayer, ktorý je v Maďarsku rešpektovaným akademikom a riaditeľom Inštitútu pre politické vedy na Maďarskej akadémii vied, tiež hovorí veľa o Únii. Zaujímavejšie než európske sny sú však jeho slová o maďarskej realite. Keď minulý týždeň navštívil Bratislavu, pre .týždeň trochu prekvapivo povedal, že „Slovensko dnes v Budapešti veľkou témou nie je a slovensko-maďarské vzťahy sú na okraji záujmu.“ A ak sa už o Slovensku píše, tak sa teší dobrému imidžu. Veľa sa hovorí o slovenskom ekonomickom príklade, zavedení eura a jediné spory, ktoré existujú, sa týkajú osoby Jána Slotu. Gábor Horváth, zástupca šéfredaktora ľavicového denníka Népszabadság, novín, ktoré predajú denne viac výtlačkov, ako všetky ostatné nebulvárne noviny dokopy, reaguje podobne: „Keby ste vyšli von na ulicu a spýtali sa ľudí, kto je slovenský premiér, som si istý, že ôsmi z desiatich by nevedeli Ficovo meno,“ usmieva sa 50-ročný novinár. Považuje to za dôkaz toho, že o žiadnom nebezpečnom napätí nemožno hovoriť. Dnešné Maďarsko má totiž podľa všetkých novinárov a intelektuálov, s ktorými sme v Budapešti uplynulý týždeň hovorili, vážnejšie problémy. A tie sa netýkajú zahraničnej politiky ani maďarských menšín.
.skutočné Maďarsko
Čo teda momentálne Maďarsko rieši? Ústrednou témou je stabilita vlády a vládnutie Ferenca Gyurcsánya. Otázkou je, či jeho vláda vydrží do riadnych volieb v roku 2010 alebo padne a v predčasných voľbách uvoľní miesto Viktorovi Orbánovi. Gyurcsány pred niekoľkými mesiacmi stratil väčšinu v parlamente. Tradičný spojenec socialistov, liberálni Slobodní demokrati, odišli z vlády po tom, čo Gyurcsány odvolal ministra zdravotníctva a ich straníckeho nominanta. Bola to reakcia na referendum, v ktorom Maďari odmietli poplatky v zdravotníctve krátko po tom, ako ich zaviedla vláda. Liberáli konali rýchlo, dnes však čelia vážnej dileme. Na jednej strane stojí zdiskreditovaný premiér, ponuka na opätovný vstup do vlády a súčasne neochota robiť potrebné reformy. Na druhej strane štyri percentá vo výskumoch verejnej mienky, a teda logický nezáujem o predčasné voľby. „Rozhodne sa v decembri, pri hlasovaní o štátnom rozpočte,“ hovorí Gábor Horváth. „Pointou je, že Gyurcsány bez ich podpory rozpočet nepresadí, s výnimkou štátneho rozpočtu by však bez problémov dokázal vládnuť aj bez nich. Ide teda o jedno hlasovanie a obidve strany to dobre vedia.“ Navyše, situácia v Maďarsku je presne opačná ako na Slovensku a krajine dominuje silná opozícia.
Vládnuca ľavica je absolútne zablokovaná a nedokáže reálne vládnuť. Blokuje ju Orbán, ktorý po Gyurcsányovom „tajnom prejave“, v ktorom hovoril o tom, ako klamal ráno, na obed aj večer, vytiahol politiku z parlamentu na ulicu. Poslanci Fideszu pri každom prejave predsedu vlády opúšťajú snemovňu a pri každom vládnom návrhu spochybňujú premiérovu kredibilitu. Výsledkom je, že vláda nie je schopná reálne vládnuť a opozícia vyvolať predčasné voľby.
.daň Robina Hooda
Dobrou ukážkou, ako vyzerá politika v Budapešti, je tzv. „daň Robina Hooda“. Ide o návrh na špeciálne zdanenie veľkých podnikov, z výnosov ktorých by sa mali dotovať náklady na vysoké ceny za kúrenie, ktoré je vraj v Budapešti drahšie ako vo Viedni. Nápad si rýchlo získal popularitu a v podstate aj podporu naprieč spektrom, aj keď je možné, že Fidesz ho nakoniec nepodporí. Ale len preto, že ide o vládny návrh. Dôležitejšie je však niečo iné. Maďarsko čelí vážnym hospodárskym problémom. Rozpočtový deficit sa v minulom roku síce znížil na 5,5 percenta, čo bola asi polovica hrozivého deficitu z roku 2006, ale stále ide o vysoké číslo. Maďari navyše platia vysoké dane: najvyššia sadzba dane z príjmu je 36 percent, teda takmer dvojnásobok slovenskej rovnej dane a celková daňová kvóta je jednou z najvyšších v Európe. Maďarský forint síce posilňuje ako všetky meny v strednej Európe, nezamestnanosť je síce na úrovni siedmich percent, inflácia je však viac ako dvojnásobná v porovnaní s okolitými štátmi. V minulom roku dosiahla 8 percent, a to v kombinácii s vysokými daňami a odvodmi podporuje sivú ekonomiku. Maďarsko je navyše zadlžené a rast HDP je iba 1,5 percenta. Daň Robina Hooda hospodárske problémy nijako nerieši, no práve tento príklad dobre ilustruje, že politika v Budapešti sa namiesto systémových zmien točí okolo ad hoc opatrení. Nejde o podstatu, ale o popularitu. Je to ešte horšie: neexistuje ani spoločenský dopyt po odpovediach, ako chcú politici tieto problémy riešiť. Jediné, čo existuje, je akési povedomie, že s tým treba niečo urobiť.
.ferencváros, alebo Ujpést
Súčasné Maďarsko vyniká vysokou polarizáciou spoločnosti. Na pravicových a ľavicových sa nedelia len politici, ale aj novinári, spisovatelia, lekári, džezmeni či architekti. Pre našinca bizarná predstava, porovnateľná azda len s obdobím vlády Vladimíra Mečiara. Pre novinára z denníka Népszabadság Gábora Horvátha a mnohých ďalších existuje len jedna voľba: „Buď ste fanúšikom Ferencváros alebo Ujpést,“ hovorí. Treba však dodať, že v Maďarsku má podobná polarizácia svoju tradíciu a napríklad rozdelené kluby spisovateľov či architektov existujú už viac ako sto rokov. Tak či onak platí, že ako je rozdelené politické spektrum, tak je rozdelená celá spoločnosť. Podľa toho, kto číta aké noviny či interpretuje výsledky volieb, spoznáte, s kým máte do činenia. Politika je vášnivý šport a berie sa smrteľne vážne, bod pre jednu stranu sa rovná strate druhej. V peštianskych kaviarňach o tom existuje dokonca vtip. Podľa neho to Ferenc myslí dobre, ale čoho sa dotkne, dopadne zle. O tom, ako to myslí Viktor, sa dá len domýšľať, ale dopadne to vždy v jeho prospech. Vtip je to, pochopiteľne, ľavicový. Keby išlo len o trochu netradičný folklór a občas hrubú reč plnú obvinení zo zrady národa, nebol by s tým žiadny problém. Neprimeraná polarizácia sa však trochu vymyká spod kontroly a zdá sa, že občas prekračuje rozumnú mieru. Po násilných protestoch a útoku na budovu televízie pred dvoma rokmi nebol napríklad nikto obžalovaný ani potrestaný. Dôvod? „Jedna strana hovorí, že to dokazuje, že to boli provokatéri nasadení Gyurcsányom, druhá, že prokurátori a sudcovia sa báli o vlastnú bezpečnosť,“ hovorí Horváth.
.cynický pragmatik
S pravdepodobným nástupom Viktora Orbána k moci sa už dnes na Slovensku maľujú čierne scenáre. Vieme však vôbec, kto je tento politik a čo chystá?. „Čo vám poviem? Keby sa bol narodil o päť rokov skôr, mal by podobnú kariéru ako Gyurcsány. Namiesto bojovníka proti komunizmu by z neho bol reformný komunista. Iné okolnosti rozhodli o tom, že dnes stojí na druhej strane. Je to politický živočích, nie práve vzdelanec. Počas univerzitného štúdia ho najviac zaujímali politické schôdze a futbalové zápasy,“ usmieva sa nad otázkou Gábor Horváth z Népszabadság. Vzápätí vysvetľuje, že na ňu existujú rôzne odpovede, podľa toho, na ktoré obdobie sa pýtame. Dnešný šéf Fideszu začínal ako sociálny demokrat škandinávskeho strihu, v čase revolúcie sa profiloval ako libertarián a keď začali mať konzervatívci z MDF problémy a liberáli sa zblížili so socialistami, posunul sa doprava. Podľa Horvátha dokáže svojim prístupom k politike v podstate pokryť všetky témy – od tých národných až po nostalgiu za Káddarom. Jeho kolega, bývalý komentátor pravicového Magyár Hírlap, ktorý z dôvodu, že dnes už pracuje vo verejnoprávnom médiu, chcel zostať v anonymite, charakterizuje Orbána ako pravicového populistu. „Je predstaviteľom niečoho, čo nazývam nová pravica, teda prúdu politikov, ako je Berlusconi alebo ako bol bývalý španielsky premiér Aznar.“
Nech už je to ako chce, Orbán má úspech. Volebné preferencie jeho strany sa dnes v niektorých prieskumoch verejnej mienky pohybujú až okolo 70-tich percent. Okrem zlej ekonomickej situácie mu pomáha aj nízky kredit socialistického protivníka Gyurcsánya, ktorý sa v očiach veľkej časti verejnosti zdiskreditoval. Za „svojho“ považuje Orbána aj značná časť extrémnej pravice. Futbaloví chuligáni či postarší páni z Maďarských gárd oceňujú jeho konzervatívne postoje a pronárodnú rétoriku. Až donedávna sa predseda Fideszu od týchto radikálov príliš nedištancoval a keď sa vo väčších skupinách ukazovali na jeho politických akciách, len sucho konštatoval, že s Fideszom nič spoločné nemajú a zakázať im to nemôže. V poslednom čase však mení taktiku. Posúva sa viac do politického stredu a viac sa dištancuje od radikálov. „V Maďarsku existuje dlhodobý politický konflikt medzi národne konzervatívnym táborom a ľavicovo-liberálnym mestským táborom. Orbán dvakrát uspel s vyostrením tohto štiepenia, ale dvakrát aj, v rokoch 2002 a 2006, neuspel. Preto sa teraz snaží byť umiernenejší. Aj referendum, ktoré vyhral, bolo o sociálnych, nie o nacionálnych otázkach,“ hovorí politológ József Bayer.
Všetci naši respondenti sa však zhodujú v názore, že Viktor Orbán je cynický pragmatik. „Keď som s ním robil rozhovor, klamal mi, vedel, že viem, že mi klame, napriek tomu to bez problémov urobil. Orbán je cynik a pragmatik, správa sa podľa toho, čo mu vyhovuje a čo potrebuje,“ podopiera svoje tvrdenie vlastnou skúsenosťou novinár Horváth.
.máme sa báť?
Práve Orbánov pragmatizmus je však na druhej strane dôvodom, prečo po jeho nástupe k moci nemusí dôjsť k dramatickému zhoršeniu slovensko-maďarských vzťahov. Historik István Kollai, ktorý sa zaoberá aj slovensko-maďarskými vzťahmi, sa v malej budapeštianskej kaviarničke neďaleko parlamentu vôbec netají svojimi, skôr konzervatívnymi názormi. Otvorene hovorí, že keď bol Fidesz do roku 2002 vo vláde, robil dobrú politiku. Slušnou slovenčinou nám vysvetľuje, že ani po jeho návrate do vlády sa na Slovensku nemáme čoho obávať. „Orbán nepotrebuje konflikt so Slovenskom, aby bol úspešný v Maďarsku. Maďari sa o slovensko-maďarské vzťahy veľmi nezaujímajú. Nie je to pre nich téma, nijako to neurčuje politickú stratégiu,“ hovorí Kollai. Podľa neho vnútri Fideszu existuje pomerne široký okruh ľudí, ktorí sa v zahraničnej politike výrazne orientujú na stredoeurópsku spoluprácu a záleží im na dobrých vzťahoch so Slovenskom. Ako reprezentanta tohto prúdu spomína napríklad bývalého štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí Ivána Bábu.
Novinár Horváth si dokonca myslí, že Orbán môže po víťazných voľbách v roku 2010 vzťahy medzi našimi krajinami za istých okolností aj zlepšiť. „Všetko záleží od toho, akým silným premiérom bude. Ak bude silný, bude mať na to, aby nastolil novú kvalitu vzťahov, ak bude slabý, tak bude závislý od tvrdého jadra pravicových voličov a nebude mať vôľu vzťahy zlepšovať,“ tvrdí Horváth. Na Orbánovo správanie bude mať vplyv aj medzinárodný kontext. V minulosti bola jeho pozícia oslabená aj v dôsledku kritiky USA, že zhoršuje vzťahy so susedmi. Dnes sa chce Orbán Američanom zapáčiť. Odsúdil ruskú inváziu do Gruzínska a nedávno sa do USA vybral na niekoľkotýždňovú cestu, počas ktorej navštívil aj nominačný zjazd republikánov.
Horváth si, podobne ako Kollai, nemyslí, že Orbán nepotrebuje pre svoj politický úspech konfrontáciu so Slovenskom. „Maďari dnes nemajú záujem na konfrontácii. Všetky vojny za posledných 500 rokov sme prehrali, v podstate nemáme ani nechceme mať armádu. A máme domáce problémy, ktoré nás dostatočne zamestnávajú.“
.slota je in
Maďarským médiám v poslednom období spomedzi slovenských politikov jednoznačne vládne Ján Slota. Napríklad v pravicovom denníku Magyár Némzet sa za posledný mesiac meno predsedu SNS objavilo až takmer v tretine titulkov článkov, ktoré sa týkali Slovenska. Išlo o titulky typu: Slota zmaril nádeje na zmierenie, Maďarsko-slovenské vzťahy môže dlhodobo určovať Slota, Slotove agresívne výroky, Slota nazval turula maďarským papagájom.
Udalosti, ako bola iniciatíva Františka Mikloška na prijatie deklarácie o vzájomnom zmierení či podobná aktivita maďarských a slovenských biskupov, pozornosť maďarských médií nevzbudili. „V maďarskej politike to nevzbudilo vážnejšie ohlasy, ani média sa tým nezaoberali. Z môjho pohľadu je to škoda. Určite by bolo lepšie, keby sa maďarskí politici a médiá zaoberali viac týmito vecami, ako len reagovali na Slotu,“ hovorí historik Kollai.
Zaujímavejšie než komentovať Slotu by určite bolo položiť si otázku, ako to dopadne, ak po budúcich maďarských voľbách na seba narazia Orbán a Fico. Dvaja zruční populisti a chladní cynici. Pravdepodobná odpoveď je, že to dopadne presne tak, ako to bude vyhovovať ich vnútropolitickým cieľom. To však vôbec nemusí znamenať, že slovensko-maďarské vzťahy sa oproti dnešku ešte viac zhoršia.
Nie je to tak dávno, čo niektorí naivní optimisti čakali konečné vyriešenie maďarsko-slovenských vzťahov. Malo prísť automaticky so vstupom do EÚ: Únia a nacionalizmus sa predsa vylučujú, menšiny budú mať úroveň práv garantovanú takpovediac Bruselom, Schengen zruší hranice a z cezhraničného susedstva sa bude bohatnúť. Jednoducho, večný mier na dosah. Realita? Stačí sa pozrieť na súčasné Slovensko a Maďarsko. Predsedovia vlád majú problém sa stretnúť, extrémisti na obidvoch stranách majú plné ústa a veľký priestor v novinách. A o tom, čo sa deje na druhej strane Dunaja, dokopy nič nevieme.
.nie ste téma
Profesor József Bayer, ktorý je v Maďarsku rešpektovaným akademikom a riaditeľom Inštitútu pre politické vedy na Maďarskej akadémii vied, tiež hovorí veľa o Únii. Zaujímavejšie než európske sny sú však jeho slová o maďarskej realite. Keď minulý týždeň navštívil Bratislavu, pre .týždeň trochu prekvapivo povedal, že „Slovensko dnes v Budapešti veľkou témou nie je a slovensko-maďarské vzťahy sú na okraji záujmu.“ A ak sa už o Slovensku píše, tak sa teší dobrému imidžu. Veľa sa hovorí o slovenskom ekonomickom príklade, zavedení eura a jediné spory, ktoré existujú, sa týkajú osoby Jána Slotu. Gábor Horváth, zástupca šéfredaktora ľavicového denníka Népszabadság, novín, ktoré predajú denne viac výtlačkov, ako všetky ostatné nebulvárne noviny dokopy, reaguje podobne: „Keby ste vyšli von na ulicu a spýtali sa ľudí, kto je slovenský premiér, som si istý, že ôsmi z desiatich by nevedeli Ficovo meno,“ usmieva sa 50-ročný novinár. Považuje to za dôkaz toho, že o žiadnom nebezpečnom napätí nemožno hovoriť. Dnešné Maďarsko má totiž podľa všetkých novinárov a intelektuálov, s ktorými sme v Budapešti uplynulý týždeň hovorili, vážnejšie problémy. A tie sa netýkajú zahraničnej politiky ani maďarských menšín.
.skutočné Maďarsko
Čo teda momentálne Maďarsko rieši? Ústrednou témou je stabilita vlády a vládnutie Ferenca Gyurcsánya. Otázkou je, či jeho vláda vydrží do riadnych volieb v roku 2010 alebo padne a v predčasných voľbách uvoľní miesto Viktorovi Orbánovi. Gyurcsány pred niekoľkými mesiacmi stratil väčšinu v parlamente. Tradičný spojenec socialistov, liberálni Slobodní demokrati, odišli z vlády po tom, čo Gyurcsány odvolal ministra zdravotníctva a ich straníckeho nominanta. Bola to reakcia na referendum, v ktorom Maďari odmietli poplatky v zdravotníctve krátko po tom, ako ich zaviedla vláda. Liberáli konali rýchlo, dnes však čelia vážnej dileme. Na jednej strane stojí zdiskreditovaný premiér, ponuka na opätovný vstup do vlády a súčasne neochota robiť potrebné reformy. Na druhej strane štyri percentá vo výskumoch verejnej mienky, a teda logický nezáujem o predčasné voľby. „Rozhodne sa v decembri, pri hlasovaní o štátnom rozpočte,“ hovorí Gábor Horváth. „Pointou je, že Gyurcsány bez ich podpory rozpočet nepresadí, s výnimkou štátneho rozpočtu by však bez problémov dokázal vládnuť aj bez nich. Ide teda o jedno hlasovanie a obidve strany to dobre vedia.“ Navyše, situácia v Maďarsku je presne opačná ako na Slovensku a krajine dominuje silná opozícia.
Vládnuca ľavica je absolútne zablokovaná a nedokáže reálne vládnuť. Blokuje ju Orbán, ktorý po Gyurcsányovom „tajnom prejave“, v ktorom hovoril o tom, ako klamal ráno, na obed aj večer, vytiahol politiku z parlamentu na ulicu. Poslanci Fideszu pri každom prejave predsedu vlády opúšťajú snemovňu a pri každom vládnom návrhu spochybňujú premiérovu kredibilitu. Výsledkom je, že vláda nie je schopná reálne vládnuť a opozícia vyvolať predčasné voľby.
.daň Robina Hooda
Dobrou ukážkou, ako vyzerá politika v Budapešti, je tzv. „daň Robina Hooda“. Ide o návrh na špeciálne zdanenie veľkých podnikov, z výnosov ktorých by sa mali dotovať náklady na vysoké ceny za kúrenie, ktoré je vraj v Budapešti drahšie ako vo Viedni. Nápad si rýchlo získal popularitu a v podstate aj podporu naprieč spektrom, aj keď je možné, že Fidesz ho nakoniec nepodporí. Ale len preto, že ide o vládny návrh. Dôležitejšie je však niečo iné. Maďarsko čelí vážnym hospodárskym problémom. Rozpočtový deficit sa v minulom roku síce znížil na 5,5 percenta, čo bola asi polovica hrozivého deficitu z roku 2006, ale stále ide o vysoké číslo. Maďari navyše platia vysoké dane: najvyššia sadzba dane z príjmu je 36 percent, teda takmer dvojnásobok slovenskej rovnej dane a celková daňová kvóta je jednou z najvyšších v Európe. Maďarský forint síce posilňuje ako všetky meny v strednej Európe, nezamestnanosť je síce na úrovni siedmich percent, inflácia je však viac ako dvojnásobná v porovnaní s okolitými štátmi. V minulom roku dosiahla 8 percent, a to v kombinácii s vysokými daňami a odvodmi podporuje sivú ekonomiku. Maďarsko je navyše zadlžené a rast HDP je iba 1,5 percenta. Daň Robina Hooda hospodárske problémy nijako nerieši, no práve tento príklad dobre ilustruje, že politika v Budapešti sa namiesto systémových zmien točí okolo ad hoc opatrení. Nejde o podstatu, ale o popularitu. Je to ešte horšie: neexistuje ani spoločenský dopyt po odpovediach, ako chcú politici tieto problémy riešiť. Jediné, čo existuje, je akési povedomie, že s tým treba niečo urobiť.
.ferencváros, alebo Ujpést
Súčasné Maďarsko vyniká vysokou polarizáciou spoločnosti. Na pravicových a ľavicových sa nedelia len politici, ale aj novinári, spisovatelia, lekári, džezmeni či architekti. Pre našinca bizarná predstava, porovnateľná azda len s obdobím vlády Vladimíra Mečiara. Pre novinára z denníka Népszabadság Gábora Horvátha a mnohých ďalších existuje len jedna voľba: „Buď ste fanúšikom Ferencváros alebo Ujpést,“ hovorí. Treba však dodať, že v Maďarsku má podobná polarizácia svoju tradíciu a napríklad rozdelené kluby spisovateľov či architektov existujú už viac ako sto rokov. Tak či onak platí, že ako je rozdelené politické spektrum, tak je rozdelená celá spoločnosť. Podľa toho, kto číta aké noviny či interpretuje výsledky volieb, spoznáte, s kým máte do činenia. Politika je vášnivý šport a berie sa smrteľne vážne, bod pre jednu stranu sa rovná strate druhej. V peštianskych kaviarňach o tom existuje dokonca vtip. Podľa neho to Ferenc myslí dobre, ale čoho sa dotkne, dopadne zle. O tom, ako to myslí Viktor, sa dá len domýšľať, ale dopadne to vždy v jeho prospech. Vtip je to, pochopiteľne, ľavicový. Keby išlo len o trochu netradičný folklór a občas hrubú reč plnú obvinení zo zrady národa, nebol by s tým žiadny problém. Neprimeraná polarizácia sa však trochu vymyká spod kontroly a zdá sa, že občas prekračuje rozumnú mieru. Po násilných protestoch a útoku na budovu televízie pred dvoma rokmi nebol napríklad nikto obžalovaný ani potrestaný. Dôvod? „Jedna strana hovorí, že to dokazuje, že to boli provokatéri nasadení Gyurcsányom, druhá, že prokurátori a sudcovia sa báli o vlastnú bezpečnosť,“ hovorí Horváth.
.cynický pragmatik
S pravdepodobným nástupom Viktora Orbána k moci sa už dnes na Slovensku maľujú čierne scenáre. Vieme však vôbec, kto je tento politik a čo chystá?. „Čo vám poviem? Keby sa bol narodil o päť rokov skôr, mal by podobnú kariéru ako Gyurcsány. Namiesto bojovníka proti komunizmu by z neho bol reformný komunista. Iné okolnosti rozhodli o tom, že dnes stojí na druhej strane. Je to politický živočích, nie práve vzdelanec. Počas univerzitného štúdia ho najviac zaujímali politické schôdze a futbalové zápasy,“ usmieva sa nad otázkou Gábor Horváth z Népszabadság. Vzápätí vysvetľuje, že na ňu existujú rôzne odpovede, podľa toho, na ktoré obdobie sa pýtame. Dnešný šéf Fideszu začínal ako sociálny demokrat škandinávskeho strihu, v čase revolúcie sa profiloval ako libertarián a keď začali mať konzervatívci z MDF problémy a liberáli sa zblížili so socialistami, posunul sa doprava. Podľa Horvátha dokáže svojim prístupom k politike v podstate pokryť všetky témy – od tých národných až po nostalgiu za Káddarom. Jeho kolega, bývalý komentátor pravicového Magyár Hírlap, ktorý z dôvodu, že dnes už pracuje vo verejnoprávnom médiu, chcel zostať v anonymite, charakterizuje Orbána ako pravicového populistu. „Je predstaviteľom niečoho, čo nazývam nová pravica, teda prúdu politikov, ako je Berlusconi alebo ako bol bývalý španielsky premiér Aznar.“
Nech už je to ako chce, Orbán má úspech. Volebné preferencie jeho strany sa dnes v niektorých prieskumoch verejnej mienky pohybujú až okolo 70-tich percent. Okrem zlej ekonomickej situácie mu pomáha aj nízky kredit socialistického protivníka Gyurcsánya, ktorý sa v očiach veľkej časti verejnosti zdiskreditoval. Za „svojho“ považuje Orbána aj značná časť extrémnej pravice. Futbaloví chuligáni či postarší páni z Maďarských gárd oceňujú jeho konzervatívne postoje a pronárodnú rétoriku. Až donedávna sa predseda Fideszu od týchto radikálov príliš nedištancoval a keď sa vo väčších skupinách ukazovali na jeho politických akciách, len sucho konštatoval, že s Fideszom nič spoločné nemajú a zakázať im to nemôže. V poslednom čase však mení taktiku. Posúva sa viac do politického stredu a viac sa dištancuje od radikálov. „V Maďarsku existuje dlhodobý politický konflikt medzi národne konzervatívnym táborom a ľavicovo-liberálnym mestským táborom. Orbán dvakrát uspel s vyostrením tohto štiepenia, ale dvakrát aj, v rokoch 2002 a 2006, neuspel. Preto sa teraz snaží byť umiernenejší. Aj referendum, ktoré vyhral, bolo o sociálnych, nie o nacionálnych otázkach,“ hovorí politológ József Bayer.
Všetci naši respondenti sa však zhodujú v názore, že Viktor Orbán je cynický pragmatik. „Keď som s ním robil rozhovor, klamal mi, vedel, že viem, že mi klame, napriek tomu to bez problémov urobil. Orbán je cynik a pragmatik, správa sa podľa toho, čo mu vyhovuje a čo potrebuje,“ podopiera svoje tvrdenie vlastnou skúsenosťou novinár Horváth.
.máme sa báť?
Práve Orbánov pragmatizmus je však na druhej strane dôvodom, prečo po jeho nástupe k moci nemusí dôjsť k dramatickému zhoršeniu slovensko-maďarských vzťahov. Historik István Kollai, ktorý sa zaoberá aj slovensko-maďarskými vzťahmi, sa v malej budapeštianskej kaviarničke neďaleko parlamentu vôbec netají svojimi, skôr konzervatívnymi názormi. Otvorene hovorí, že keď bol Fidesz do roku 2002 vo vláde, robil dobrú politiku. Slušnou slovenčinou nám vysvetľuje, že ani po jeho návrate do vlády sa na Slovensku nemáme čoho obávať. „Orbán nepotrebuje konflikt so Slovenskom, aby bol úspešný v Maďarsku. Maďari sa o slovensko-maďarské vzťahy veľmi nezaujímajú. Nie je to pre nich téma, nijako to neurčuje politickú stratégiu,“ hovorí Kollai. Podľa neho vnútri Fideszu existuje pomerne široký okruh ľudí, ktorí sa v zahraničnej politike výrazne orientujú na stredoeurópsku spoluprácu a záleží im na dobrých vzťahoch so Slovenskom. Ako reprezentanta tohto prúdu spomína napríklad bývalého štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí Ivána Bábu.
Novinár Horváth si dokonca myslí, že Orbán môže po víťazných voľbách v roku 2010 vzťahy medzi našimi krajinami za istých okolností aj zlepšiť. „Všetko záleží od toho, akým silným premiérom bude. Ak bude silný, bude mať na to, aby nastolil novú kvalitu vzťahov, ak bude slabý, tak bude závislý od tvrdého jadra pravicových voličov a nebude mať vôľu vzťahy zlepšovať,“ tvrdí Horváth. Na Orbánovo správanie bude mať vplyv aj medzinárodný kontext. V minulosti bola jeho pozícia oslabená aj v dôsledku kritiky USA, že zhoršuje vzťahy so susedmi. Dnes sa chce Orbán Američanom zapáčiť. Odsúdil ruskú inváziu do Gruzínska a nedávno sa do USA vybral na niekoľkotýždňovú cestu, počas ktorej navštívil aj nominačný zjazd republikánov.
Horváth si, podobne ako Kollai, nemyslí, že Orbán nepotrebuje pre svoj politický úspech konfrontáciu so Slovenskom. „Maďari dnes nemajú záujem na konfrontácii. Všetky vojny za posledných 500 rokov sme prehrali, v podstate nemáme ani nechceme mať armádu. A máme domáce problémy, ktoré nás dostatočne zamestnávajú.“
.slota je in
Maďarským médiám v poslednom období spomedzi slovenských politikov jednoznačne vládne Ján Slota. Napríklad v pravicovom denníku Magyár Némzet sa za posledný mesiac meno predsedu SNS objavilo až takmer v tretine titulkov článkov, ktoré sa týkali Slovenska. Išlo o titulky typu: Slota zmaril nádeje na zmierenie, Maďarsko-slovenské vzťahy môže dlhodobo určovať Slota, Slotove agresívne výroky, Slota nazval turula maďarským papagájom.
Udalosti, ako bola iniciatíva Františka Mikloška na prijatie deklarácie o vzájomnom zmierení či podobná aktivita maďarských a slovenských biskupov, pozornosť maďarských médií nevzbudili. „V maďarskej politike to nevzbudilo vážnejšie ohlasy, ani média sa tým nezaoberali. Z môjho pohľadu je to škoda. Určite by bolo lepšie, keby sa maďarskí politici a médiá zaoberali viac týmito vecami, ako len reagovali na Slotu,“ hovorí historik Kollai.
Zaujímavejšie než komentovať Slotu by určite bolo položiť si otázku, ako to dopadne, ak po budúcich maďarských voľbách na seba narazia Orbán a Fico. Dvaja zruční populisti a chladní cynici. Pravdepodobná odpoveď je, že to dopadne presne tak, ako to bude vyhovovať ich vnútropolitickým cieľom. To však vôbec nemusí znamenať, že slovensko-maďarské vzťahy sa oproti dnešku ešte viac zhoršia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.