Jedno hlasovanie, tri pohreby. Aj pri triezvom pohľade na realitu vidno po brexite iba porazených. Dvaja z nich, Veľká Británia a EÚ, tam patria logicky. Tretí si zaslúži trochu podrobnejší rozbor. „Ovládať Britániu“ znie skoro ako „oklamať Britániu“. Ak sa Škótsko rozhodne odštiepiť a Severní Íri budú trvať na otvorených hraniciach s juhom, Veľká Británia sa čoskoro scvrkne na Malú Britániu.
Ochudobnený o EÚ a o jej najbohatší svetový trh, bude musieť Londýn pokorne klopať na dvere Ameriky a Číny. V honbe za nezávislosťou si Minibritánia čoskoro uvedomí, že vo svete obrov sama seba obrala o dôležitú výhodu. Európa prichádza odchodom Británie o dvadsať percent HDP, najdynamickejšiu ekonomiku a premianta ekonomickej slobody, ako aj o odporcu diktátu z Bruselu. V medzinárodnej konfrontácii si Únia bude musieť poradiť aj bez národa, ktorý je stále ochotný používať silu v boji proti narušiteľom spravodlivosti. Vo finančnom svete si budeme musieť namiesto londýnskej City zvykať na nové centrum vo Frankfurte.
Najväčším loserom je však napriek všetkému Nová trieda. Samuel Huntington nazval túto novú globálnu elitu Mužom z Davosu. Cíti „malú potrebu po národnej príslušnosti, hranice vníma ako prekážky, ktoré, našťastie, miznú a národné vlády chápe ako pozostatky minulosti, ktorých jedinou úlohou je uľahčovať elitám medzinárodné styky.“ Na ľavom spektre túto skupinu vo svojej novej knihe Listen, Liberal (Počuj, liberál) onálepkoval Thomas Frank pojmom Liberálna trieda.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.