Aurelius Augustinus ešte pred šestnástimi storočiami tvrdil, že podstatou dobrého života je voliť si správne veci, ktoré budeme milovať, a tie potom treba milovať správnym spôsobom. No počas nasledujúcich storočí naše ďalšie modely ľudského správania lásku podstatne okyptili. Hobbes a iní filozofi tvrdili, že spoločnosť je len stroj, ktorým hýbe sebectvo. Osvietenskí filozofi dávali zas prednosť rozumu pred citom. Dnešná sociálna veda stavia na predstave, že sme len kalkulujúce tvory, ktoré sa starajú samy o seba.
Tento filozofický posun narobil nepredstaviteľné škody, najmä v oblasti vzdelávania.
Vzdelávanie je jednou z tých oblastí, kde srdce nemožno len tak oddeliť od hlavy. Ak chcú byť žiaci v budúcnosti úspešní, musia celkom iste opustiť svoje domovy, kde sa cítia zabezpečení a chránení, aby ich neskôr nemohla paralyzovať úzkosť či strach. Nepochybne musia zakúsiť silnú náklonnosť, aby sa naučili utvárať zväzky s učiteľmi a rodičmi. Musia sa utápať v zamilovanosti, aby si vybudovali zmysel pre vlastnú identitu, sebadôveru vo vlastnú hodnotu a tiež zmysel pre také konanie, od ktorého bude závisieť ich budúcnosť.
Dokonca aj v rámci konkrétnej triedy je kľúčovým faktorom vzťah medzi učiteľom a žiakom: na jednej strane je to učiteľova láskavosť počas celého študijného obdobia, jeho pozornosť voči žiakovi a starostlivosť oňho; na druhej strane je to zas túžba žiaka, aby si túto starostlivosť zaslúžil a aby si naklonil učiteľa a získal od neho uznanie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.