Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na čom stojí vzdelávanie

.david Brooks .časopis .týždeň vo svete

Starí Gréci používali rôzne výrazy na vyjadrenie lásky. Tak napríklad lydis bolo hravé doberanie si druhého, pragma zas praktická starosť o dlhodobé zväzky a slovo agapé označovalo lásku vo všeobecnosti.

Aurelius Augustinus ešte pred šestnástimi storočiami tvrdil, že podstatou dobrého života je voliť si správne veci, ktoré budeme milovať, a tie potom treba milovať správnym spôsobom. No počas nasledujúcich storočí naše ďalšie modely ľudského správania lásku podstatne okyptili. Hobbes a iní filozofi tvrdili, že spoločnosť je len stroj, ktorým hýbe sebectvo. Osvietenskí filozofi dávali zas prednosť rozumu pred citom. Dnešná sociálna veda stavia na predstave, že sme len kalkulujúce tvory, ktoré sa starajú samy o seba.

Tento filozofický posun narobil nepredstaviteľné škody, najmä v oblasti vzdelávania.

Vzdelávanie je jednou z tých oblastí, kde srdce nemožno len tak oddeliť od hlavy. Ak chcú byť žiaci v budúcnosti úspešní, musia celkom iste opustiť svoje domovy, kde sa cítia zabezpečení a chránení, aby ich neskôr nemohla paralyzovať úzkosť či strach. Nepochybne musia zakúsiť silnú náklonnosť, aby sa naučili utvárať zväzky s učiteľmi a rodičmi. Musia sa utápať v zamilovanosti, aby si vybudovali zmysel pre vlastnú identitu, sebadôveru vo vlastnú hodnotu a tiež zmysel pre také konanie, od ktorého bude závisieť ich budúcnosť.

Dokonca aj v rámci konkrétnej triedy je kľúčovým faktorom vzťah medzi učiteľom a žiakom: na jednej strane je to učiteľova láskavosť počas celého študijného obdobia, jeho pozornosť voči žiakovi a starostlivosť oňho; na druhej strane je to zas túžba žiaka, aby si túto starostlivosť zaslúžil a aby si naklonil učiteľa a získal od neho uznanie.

Školy nemuseli celé roky uvažovať o láske, pretože existovalo množstvo iných spoločenských inštitúcií, ktoré ju živili. No dnes je to inak: rodiny sa rozstrapkali a miestne komunity ošúchali. Mnoho žiakov chodí do školy s tým, že im chýba bezpečný emocionálny základ.

V zásade ide o toto: Počas predošlých generácií sme vkladali obrovské úsilie do zlepšovania akademickej časti vyučovania, no pokrok bol napriek tomu nulový, lebo emocionálne základy žiakov sa nám rozpadali pod nohami. Školy sú dnes lepšie, než bývali kedysi, no priepasť medzi bohatými a chudobnými je rovnako veľká, ako bola aj pred dvadsiatimi rokmi, pretože sa nám zhoršilo emocionálne prostredie.

Dobrou správou je, že pozornosť sa napokon predsa len obracia na to, ako študenti prežívajú vzťahy – čiže na psychické a emocionálne kvality, s ktorými vstupujú do svojich tried. Nik nevystihol tento posun lepšie než Paul Tough, autor kníh Ako mať úspešné dieťa (kniha vyšla v slovenčine v roku 2014 vo vydavateľstve Edika – pozn. Red.), a teraz aj nového titulu Ako pomáhať deťom k úspechu (Helping Children Succeed). Práve v tejto druhej knihe sa pýta na to, ako konkrétne dokážeme zlepšovať nekognitívne schopnosti žiakov. (Výraz „nekognitívne schopnosti“ je eufemizmus, ktorý sociálni vedci používajú na označenie toho, čo môže žiakom ponúknuť láska a náklonnosť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite