kristuškári sú v Kultúre,” posmešne skonštatovala jedna dáma pozorujúc skupinky účastníkov snemu KDH, ktorí sa počas obednej prestávky pohybovali po dolnoliptovskom meste. Jej výrok môže byť spontánnym zhrnutím nezainteresovaného pohľadu na toto kedysi slávne hnutie. O KDH sa hovorí pohŕdavo, ako o strane, ktorá v marci definitívne exspirovala. Snem bola posledná šanca zmeniť to.
hnev a neporiadok
V „Kultúre”, ako miestni nazývajú komplex hotela, kina a kultúrneho domu, panovala už na prvý pocit zvláštna atmosféra zmätku, nepokoja a podráždenosti. Na pódiu sa striedali rečníci. Napríklad Jozef Mikloško, ktorý napriek svojmu veku stále nestratil briskný humor, konštatoval, koľko voličov KDH už dokázala zabezpečiť jeho košatá rodina. Delegáti snemu však očividne pokladali jeho vystúpenie len za bonmot na spestrenie programu, keďže sa nehanebne nahlas rozprávali a chodili kade-tade, akoby bola prestávka. Jeden pán si dokonca krátil čas lúštením krížovky.
Ignoráciu potom vystriedal hnev. To vtedy, keď vystúpil jeden člen s poburujúcim zistením, že na zápisnici o finančnej situácii KDH bol aj podpis členky, ktorá ju fyzicky nijako nemohla podpísať. Informácie o donebavolajúcom neporiadku vo financiách viedli jedného z uvedomelých delegátov k múdremu rozhodnutiu: Zobral si mikrofón a vyhnal zástupcov médií zo sály. Špinavá bielizeň sa predsa neperie verejne. S nevôľou sme teda zo vzrušujúceho rokovania odišli. Atmosféra bez médií zrejme ešte viac gradovala. Spoza ťažkých závesov, oddeľujúcich sálu od bočných priestorov, bolo počuť vášnivý výkrik pohoršene upozorňujúci na to, že „Dušan Pekár si svojvoľne vzal slovo”.
Pavol Abrhan, asi najskúsenejší zákulisný hráč v KDH, vyzeral sebavedomo a pokojne. Pôsobil dojmom svetaskúseného človeka, ktorý má veci pod stopercentnou kontrolou. Zdravil sa so známymi, žartoval, usmieval sa. Dohodol to už? Má svoju stratégiu? Bude na predsedu nakoniec kandidovať aj on sám? Medzi delegátmi sa šepkalo všeličo, kolovali najrozličnejšie fámy, ale nikto nič jednoznačné nevedel.
Závan neistoty sľuboval drámu. Asi najpodstatnejšiu informáciu v záklisí pred samotnou voľbou poskytol Alojz Hlina, ktorý naznačil, že sa mu podarilo získať podporu levočského primátora Milana Majerského. Toho, ktorého Ján Figeľ viac-menej označil za svojho favorita. Toho, za ktorým stál kádehácky východ aj skupina prolajferov. On sám kandidatúru stiahol. Vraj ho znechutili. Ako ho Hlina presvedčil, nevedno. Ale jeho šance s podporou Majerského by podstatne stúpli.
cirkus či flamengo?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.