Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minirecenzie

.časopis .kultúra

DIVADLO Strach; KNIHA Fernand Pouillon: Divoké kameny; HUDBA Eric Clapton: I Still Do;

DIVADLO
Strach, Štúdio SND

Keď vynájdeme liek na strach zo smrti, budeme môcť smrť konečne začať predávať. Aj to je jedna z replík novej hry Strach. Prírodné katastrofy, konšpiračné teórie, zlyhanie ľudského faktora vo vede, osobný pocit zlyhania človeka v živote. Cez tieto témy autor hry Peter Lomnický odkrýva rôzne podoby ľudského strachu. Používa na to najmä monológy, v ktoréých nerozvíja ani príbeh, ani vzťahy, ale skôr intelektuálnu hru so slovom a symbolom. Istá tézovitosť textu spôsobila, že inscenácii sa nie vždy darí dostať divákovi pod kožu. A to aj napriek tomu, že sa jej réžie ujal osobitý český režisér David Jařab. Ten síce dokázal niektorými inscenačnými postupmi vytvoriť atmosféru strachu, avšak plochosť a emocionálnu nedotklivosť niektorých línií nedokázali prehlušiť ani opulentnejšie režijné nápady. Výnimku predstavuje scéna, v ktorej bezmenná žena rieši sama pre seba problém so spánkom. Ale podobných úprimných momentov odpozorovaných z reálneho života je v inscenácii málo.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite