Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Náročný súcit

.christoph Schönborn .časopis .osobnosti

Keď sa Ježiš priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Keď ju uvidel, bolo mu jej ľúto. Potom pristúpil a dotkol sa már. A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť.

V tomto príbehu z evanjelia ide o súcit, o ľútosť. Dotýka sa nás utrpenie druhých? Dovolíme mu, aby sa nás dotklo? Ako ďaleko to môže zájsť a ako ďaleko by malo? Nemôžem predsa do seba pojať utrpenie celého sveta! Koľko súcitu je možné prijať? Koľko sa ho dá zažiť? A čo je to vlastne „skutočný súcit“?

Ježiš často prejavoval súcit. No ako ho prežíval? Určite nie ako nejaký celosvetový pocit. Teda nie ako nejakú svetovú bolesť zo všetkého utrpenia, ktoré poznačuje život na tejto zemi. Ježišov súcit je vždy konkrétny. A začína sa tým, že citlivo vníma ľudí, ktorí trpia. Všíma si ich utrpenie, vidí ho a len tak ho neobchádza.

Pri tomto biblickom príbehu je to zvlášť pôsobivé. Ježiš je na cestách. Sprevádza ho množstvo ľudí. Plne sa naňho zamerali, sú ním fascinovaní.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite