Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minirecenzie

.časopis .kultúra

DIVADLO Jana Juráňová: Tichý bič; KNIHA Jón Kalman Steffánson: Ryby nemajú nohy; FILM Ostrí chlapci

DIVADLO
Jana Juráňová: Tichý bič/ Modrý salón SND

„Si autor Živého biča. Tak si ťa zapamätajú,“ presviedča Žoška Urbanová svojho strápeného manžela Mila. Toho slávneho Mila Urbana, ktorému po vojne hovoria fašista. Jana Juráňová napísala hru fascinovaná spisovateľom, ktorého časť života sa na školách neučí – počas vojny bol hlavným redaktorom ľudáckych novín Gardista a obhajcom fašizmu. História by už na to aj rada zabudla a ponechala iba Živý bič. No Juráňová vŕta. Nadšeného študenta nechá čítať Urbanove kolaborantské texty. Síce sa divák pohorší nad textami o „odžidovčení krajiny“, no ťažko mu Urbana odsúdiť, keď ho vidí s manželkou na kraji scény. Srdečný pár sa cíti dotknuto. Zaslúžil si Urban tri roky v lágri len za to, že pracoval? Nemohol neposlúchnuť príkazy Šaňa Macha. Veď živil ženu a malé deti! Takto ho chlácholí Žoška a Miluško prikyvuje. No dá sa článok napísať sugestívne, ak mu autor vnútorne neverí? Dej nastoľuje silné otázky a pýtal by si menej metafor. Urban sa obhajuje, kým na scéne roztáča konštrukcie podobné pákam, ktoré poháňajú mlyn.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite