Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

S geológom na Everest

.ján Madarás .časopis .veda

Hovorí sa Človek mieni, osud mení. V mojom prípade tým osudom bolo stretnutie s docentom RNDr. Rudolfom Mockom, CSc., učiteľom geológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. 

Docent Mock bol nezameniteľná, charizmatická osobnosť. Taký náš učiteľský guru. Vedel vybaviť odborné exkurzie aj za ostnatý drôt hraníc železnej opony v Bratislave. Závideli nám ich všetci študenti prírodovedy.

Spomínam si na jeden príbeh z geologickej exkurzie po Slovensku. V kameňolome v Silickej Brezovej som sa liepal na stenu, aby som „ulovil“ nejakú skamenelinu. Kamenná platňa, o ktorej som si myslel, že bude bezpečným chytom, sa však so mnou uvoľnila. Zletel som asi z trojmetrovej výšky do „mäkkého“ porastu ostružín. Ležal som na chrbte, celý dopichaný od ostňov. Nastalo všeobecné zdesenie. Tu sa nado mňa postavil docent Mock a hovorí: „Pohýbte nohami!“ Pohýbal som, v poriadku. „Pohýbte rukami!“ Pohýbal som, tiež v poriadku. „Tak vstaňte a choďte, nič vám nie je!“ Aj tak bolo.

geológia sveta

Okrem geológa a paleontológa bol Rudolf Mock aj horolezec. Liezol na Pajštúne (kde má svoju skalolezeckú trasu nazvanú Mockov kút), ale aj na devínskej hradnej skale, v Tatrách a Alpách. Práve on pôsobil ako geológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v prvej slovenskej expedícii na Everest v roku 1984. Priniesol vzácne geologické vzorky z Everestu. Žiaľ, dnes nenávratne roztratené. Prostredníctvom Ruda Mocka sme my študenti v nabitej posluchárni CH1-1 Prírodovedeckej fakulty UK, vnímali neuveriteľné príbehy odvahy našich prvých himalájistov a diapozitívy neskutočnej hodnoty pre nás z vtedy nedostupného sveta.

Rudo Mock nás učil predmet Geológia sveta. Raz hovoril: „Keď poletíte z Káthmandu do Lukly, sadnite si na ľavú stranu, aby ste dobre videli vysoké Himaláje!“ Povedal to s nezameniteľným bratislavským prízvukom a teatrálnosťou, ako keby takto lietal trikrát za rok. A my s ním. „No určite,“ pomyslel som si a ani vo sne neveril, že po necelých 30 rokoch sa to stane skutočnosťou. Spomienku na docenta Mocka, podobne ako na ďalších našich hrdinov, ktorí sa odtiaľto už nevrátili, nesiem v srdci. Symbolicky sme pod pietne tabule našich horolezcov pri Gorak Shep položili dva vápencové kamienky z pajštúnskeho brala.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite