Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď nás ohromí krása

.david Brooks .časopis .týždeň vo svete

Naproti môjmu bytovému domu vo Washingtone sa rozkladá gigantický supermarket s lekárňou. Nad ním je veľký prázdny priestor s presklenými stenami. Ten začala nedávno využívať baletná škola, takže keď sa chodievam večer poprechádzať, vídavam tucet cvičiacich tanečníkov akoby zarámovaných do okien. Tancujú nádherne a často aj unisono.

Dokáže to byť strhujúco krásne. Nečakaná krása zrazu odkryje obmedzenosť normálneho, banálneho obrazu ulice, ktorú deň čo deň beriem ako samozrejmosť. No takisto mi pripomenie obraz sveta, ktorý býval bežnejší v romantickejších dobách, než je tá naša.

Je to obraz, v ktorom je krása čosi veľké a premieňajúce; je vlastným cieľom umenia a azda i samej civilizácie. Tento humanistický obraz sveta hlásal, že krása víťazí nad umŕtvujúcimi stránkami rutinného života, kultivuje emócie a spája nás s večnosťou.

Podnecovaním zmyslov krása podnecuje zároveň aj myslenie a ducha. Ten, kto dokáže oceniť fyzický pôvab, bude mať zrejme aj jemnejší zmysel pre to, ako s gráciou znášať trampoty života. Ten, kto vie oceniť obraz Piety, má väčšiu schopnosť vcítiť sa do druhých, a má tiež uhladenejší zmysel pre rôzne formy smútku a širšie povedomie o repertoári emócií.

Novodobý predstaviteľ tohto humanistického pohľadu na svet John O’Donohue v knihe Beauty: The Invisible Embrace (Krása – neviditeľné objatie) napísal: „Medzi naše najúžasnejšie spomienky patria tie, ktoré sa vzťahujú na krásne miesta, kde sme sa cítili bezprostredne doma. V prítomnosti krásneho sa cítime plní života, lebo krása je v súlade s potrebami našej duše... Bez krásy by boli hľadanie pravdy, túžba po dobre či láska k poriadku a jednote iba sterilnými úkonmi. Krása prináša srdečnosť, eleganciu a ušľachtilosť.“

Umelecký kritik Frederick Turner zas napísal, že krása „je najvyššou integrujúcou úrovňou chápania a najcelistvejšou schopnosťou účinného konania. Umožňuje nám kráčať ani nie tak proti, ako skôr spolu s najhlbšími sklonmi či motívmi univerza.“

V duchu tejto filozofie krása roznecuje duchovnú túžbu.

Slovo eros dnes odkazuje na sex, no pre starých Grékov označovalo vrúcnu túžbu dosiahnuť to najlepšie, a prehĺbiť tak svoju cestu životom. Tento eros je mocnou túžbou. Kedykoľvek vidíme ľudí, ktorí sa venujú nejakému umeniu, nech už sú to amatéri na hodine swingového tanca, alebo nejaký profesionálny výtvarník, zakaždým vidíme aj to, ako sa pokúšajú vylepšiť to, čo robia. „Hľadám. Namáham sa. Som do toho skrz-naskrz ponorený,“ napísal Vincent van Gogh.

Sú ľudia, ktorí nazývajú eros urputnou túžbou po pravde. „Je dôležité urobiť z neznámeho to, čo už pre nás známe bude,“ napísala americká maliarka Georgia O’Keeffe. Dokonca aj matematici hovoria o svojich riešeniach ako o estetických, ako o krásnych či elegantných.

Iní zas opisujú eros ako duchovnejšiu a náboženskú túžbu. Pripomínajú nám, že krása je tak posvätná, ako aj prchavá; je prechodnou skúsenosťou, ktorá rozširuje ducha a umožňuje zachytiť záblesk posvätného.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite