Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tatranské zlaté vajce

.martin Droppa . .časopis .týždeň doma

Vyše osemnásť rokov trvá spor medzi obcou Štrba a mestom Vysoké Tatry o to, komu bude patriť katastrálne územie Štrbské Pleso. Donedávna sa zdalo, že víťazom je obec Štrba. Nová etapa boja medzi samosprávami sa rozhorela po verdikte Ústavného súdu SR.

Vyše osemnásť rokov trvá spor medzi obcou Štrba a mestom Vysoké Tatry o to, komu bude patriť katastrálne územie Štrbské Pleso. Donedávna sa zdalo, že víťazom je obec Štrba. Nová etapa boja medzi samosprávami sa rozhorela po verdikte Ústavného súdu SR.


Sporné územie má rozlohu 2013,5 hektára a rozprestiera sa od Štrbského štítu po hrebeňoch Soliska a Patrie až po kataster obce Štrba. Jeho centrom je vysokohorské jazero Štrbské pleso s okolím — to všetko tvorí magický stred vysokotatranskej turistiky. Je zrejmé, že z pohľadu rozvoja cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách ide o najatraktívnejšie územie, známe vďaka rozsiahlej výstavbe apartmánových domov, rekonštrukcii hotelov, rozvoju športovísk. Aj keď ide o ekonomicky lukratívne územie, aktéri sporu netvrdia, že im ide o príjmy z neho. Vraj ide len o princípy.

.krátko o histórii
Štrbské Pleso bolo od vzniku súčasťou Štrby, založenej pred 728 rokmi. Keď sa vybudovala košicko-bohumínska železničná dráha, vznikla pri nej zastávka a vilová osada Tatranská Štrba. Železnica a neskôr železničná zubačka na Štrbské pleso významne prispeli k rozvoju regiónu nielen z pohľadu turistického ruchu, ale aj obchodu. Zo Štrbského plesa sa totiž železnicou dopravoval ľad až do hotelov a reštaurácií vo Viedni či v Budapešti. V tom čase si gróf Szentiványi postavil pri plese poľovnícku vilu a okolo nej na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia vznikla osada Štrbské Pleso.

.krivda a jej náprava
Idyla sa skončila novým územnosprávnym členením Slovenska po druhej svetovej vojne, keď zanikali mnohé okresy a často umelo vznikali nové mestá. Medzi nimi aj mesto Vysoké Tatry. „Vtedajší revolučný národný výbor rozhodol, že niektorým obciam pod Tatrami treba odňať územia a poskytnúť ich na rekreáciu robotníckej triede a na vytvorenie národného parku. Dvadsaťdva obcí tak prišlo o územia napriek tomu, že s tým nesúhlasili. Dialo sa to protizákonne, rozhodoval o tom revolučný národný výbor a v roku 1947 to odobril príslušný zbor povereníkov napriek tomu, že to spadalo do rozhodovania federálnych úradov. Až v roku 1954 proces legitimovala federálna vláda,“ tvrdí starosta Štrby Michal Sýkora. Rozhodnutím orgánov režimu vzniklo mesto Vysoké Tatry, ktoré získalo pätnásť tatranských osád, dovtedy patriacich do katastrov viacerých podtatranských obcí. Keď sa po novembri 1989 začali naprávať krivdy bývalého režimu, Štrba začala bojovať o navrátenie územia Štrbského Plesa. Vláda v polovici 90. rokov schválila nový katastrálny zákon, podľa ktorého sa malo vrátiť príslušnej obci územie, ak bolo odňaté proti vôli obyvateľov obce a ak bola zmena vykonaná po roku 1948. Bolo však potrebné predložiť geometrické plány, čo je finančne nákladné, preto devätnásť obcí z dvadsiatich dvoch od svojich nárokov upustilo. Len Pribylina, Východná a Štrba si dali vypracovať nové geometrické plány. Štrbu to stálo vyše milióna. „Na centimeter presne v digitálnej forme sme si dali vypracovať plán toho, čo nám bolo odňaté. Nechceme ani o meter viac, len to, čo bolo naše,“ argumentuje starosta Štrby. V zákonom stanovenej lehote do konca roka 1997 podala Štrba žiadosť o navrátenie územia. V prvom stupni katastrálny úrad rozhodol, že Štrbské Pleso Štrbe vráti. Odvolacím orgánom v správnom konaní bol vždy krajský súd. Po Krajskom súde v Prešove banskobystrický súd rozhodol, že prvostupňové rozhodnutie je správne. Mesto Vysoké Tatry sa napokon dovolalo na Najvyšší súd, ten potvrdil rozhodnutie prvého i druhého stupňa a konečným verdiktom priznal oprávnený nárok Štrby na Štrbské Pleso.

.čakanie na rozsudok
Starosta Sýkora upozorňuje: „Svoje sme dosiahli, a 3. mája 2007 nám vrátili správu nad územím – nie vlastníctvo, pretože svoje na Štrbskom Plese naďalej vlastní nielen mesto Vysoké Tatry, ale aj súkromní vlastníci, štát, urbár. Nevedeli sme však, že mesto Vysoké Tatry podalo sťažnosť na Ústavný súd, a ten 9. septembra tohto roku rozsudok Najvyššieho súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Konanie Ústavného súdu pritom bolo o nás, ale bez nás, paradoxne sme totiž neboli jeho účastníkmi. O výsledku sme sa dozvedeli o dva dni neskôr z tlačovej správy.“ Starosta Sýkora dodáva: „Rozhodnutie Ústavného súdu nekomentujeme, ale rešpektujeme. V spore využijeme všetky dostupné právne prostriedky, aby sme obhájili svoj oprávnený reštitučný nárok. Zatiaľ naďalej vykonávame správu územia, pričom všetky príjmy zo Štrbského Plesa do koruny spätne investujeme do tohto územia. Výdavky, týkajúce sa správy Štrbského Plesa, prevyšujú tohtoročné príjmy z daní a poplatkov na tomto území o 1,5 milióna korún.“

Juraj Hudáč, prednosta Mestského úradu Vysoké Tatry, je s rozhodnutím Ústavného súdu spokojný a podrobne opisuje pochybenia Najvyššieho súdu. „Očakávame, že keď bude zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu z dôvodu, že je v rozpore s ústavou, územie Štrbského Plesa sa nám vráti. Keď sme dostali rozhodnutie Najvyššieho súdu, bez obštrukcií a problémov sme štandardným spôsobom komunikovali s Obecným úradom Štrba a odovzdali sme im všetko: majetok – napríklad dopravné značenia, odpadkové koše, komunikácie, verejné osvetlenie, ale aj kompetencie, agendu a správu územia. Keď sa naplní verdikt Ústavného súdu, čakáme, že obdobne bude postupovať aj Štrba.“ Prednosta nenamieta, že Štrbe ide o princíp, pretože skutočne to územie do roku 1947 patrilo Štrbe. „Ale potom bolo naše, a tak je zrejmé, že aj nám ide o princíp.“

.o ľuďoch...
Pre predstaviteľov mesta Vysoké Tatry je dôležité, že sa konečne v kauze začal niekto zaoberať aj občanmi, ktorí na Štrbskom Plese žijú. Podanie Vysokých Tatier na Ústavný súd bolo koncipované tak, že boli porušené ústavné práva občanov mesta. Nikto sa ich nespytoval, či chcú byť obyvateľmi obce Štrba, alebo mesta Vysoké Tatry. Napokon Ústavný súd vyslovil presvedčenie, že v danom prípade boli porušené aj práva Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry, teda občanov mesta, na výkon územnej samosprávy, kde je definované, ako sa má odčleňovať mestská či miestna časť. Anomália je i v tom, že ministerstvo vnútra duplicitne rozhodlo o tom, že Štrbské Pleso nie je len mestskou časťou Vysokých Tatier, ale aj miestnou časťou obce Štrba. V zákone sa však hovorí, že názvy miestnych a mestských častí nesmú byť duplicitné.

....a o peniazoch
Zástupcovia oboch samospráv zdôrazňujú, že v pozadí sporu nejde o peniaze. V prípade mesta Vysoké Tatry s tohtoročným vyrovnaným rozpočtom takmer 250 miliónov korún tvoria príjmy zo Štrbského Plesa len asi 3 percentá. Obec Štrba s rozpočtom vyše 30 miliónov korún vlani do Štrbského Plesa investovala vyše 7 miliónov korún, ale príjem z neho bol asi 6 miliónov. V budúcnosti sa situácia môže zmeniť, pretože podstatnú časť príjmov z oblasti naďalej budú tvoriť miestne poplatky za ubytovanie či poplatky za parkovanie. Keď budú dostavané apartmánové domy, nové hotely a penzióny, niekoľkonásobne sa zvýši počet turistov, ubytovaní aj prenocovaní na Štrbskom Plese, odrazí sa to i v príjmoch toho, čie bude územie.
Prednosta Hudáč má pravdu, keď tvrdí, že Štrbské Pleso je zlaté vajce Vysokých Tatier a nikto nepochybuje o jeho význame z pohľadu cestovného ruchu, ani o atraktivite jazera a okolia. Ak však zdôrazňuje, že pre mesto Vysoké Tatry sporné územie nie je dôležité z hľadiska príjmov, nemusí to vyznieť úprimne. V roku 2006 malo mesto Vysoké Tatry príjmy 27 miliónov korún, z toho 6 miliónov z predaja majetku, a výdaje 11 miliónov korún. Z príjmov zo Štrbského Plesa sa späť na jeho rozvoj nevrátila ani polovica. Len príjmy z prenájmu parkovacích plôch sú asi 10 miliónov korún ročne – a tie plynú do rozpočtu mesta, lebo ono je ich vlastníkom.

.trápna situácia
„Štrbské Pleso od začiatku sedemdesiatych rokov len upadá a stagnuje, ťaží sa tu z toho, čo sa postavilo za komunizmu. A len sa berie a berie, ale nič sa nedáva späť,“ smutne konštatuje Peter Žiška, výkonný riaditeľ hotela hotelu FIS na Štrbskom Plese. Mesto Vysoké Tatry podľa neho pre rozvoj územia nespravilo nič: „Pozrite sa, ako vyzerajú cesty, chodníky, budovy, aké sú služby, celkový vzhľad... Je to hrozné. Oblasť výrazne utrpela aj stratou štatútu kúpeľného mesta. Chybu spravil i štát, keď dopustil zánik športového areálu ako strediska štátnej reprezentácie. To, čo sa deje okolo plesa dnes, tá masívna výstavba apartmánových domov a hotelov, je podľa mňa nekoncepčná megalománia.“ Spor dvoch samospráv o Štrbské Pleso podnikatelia vnímajú negatívne. „Jedni sľubujú, druhí sľubujú, my len platíme, ale výrazný efekt z toho nevidieť. Pokiaľ sa situácia definitívne nevyrieši, nikto nebude mať vôľu investovať sem peniaze, čo opäť povedie len k úpadku služieb. Je to trápna situácia,“  dodáva hotelier, ktorý na Štrbskom Plese pôsobí od roku 1975.
Objektívne však treba uznať, že za rok, ako Štrbské Pleso opäť patrilo pod správu Štrby, sa obec činila: na plese sa po desiatkach rokov objavili výletné člnky, na mostíky sa vrátili lyžiari – skokani, v lete skokanský areál ožil XXII. pohárom Vysokých Tatier v skokoch na lyžiach na umelom povrchu. Povestný Areál snov pred Vianocami ožije Tatranským pohárom a vo februári juniorskými majstrovstvami sveta v skokoch a v severskej kombinácii. Rok je však prikrátky čas na to, aby sa dali zhodnotiť plánované úsilia Štrby o navrátenie dávnej slávy a lesku Štrbského Plesa.

.je to spor o budúcnosť
Väčšina starousadlíkov na Štrbskom Plese vníma kauzu ako neférový podraz zo strany mesta Vysoké Tatry. Július Fabian mladší žije štyridsaťtri rokov v Tatranskej Štrbe a pracuje na Štrbskom Plese. „Štrbské Pleso vždy patrilo Štrbe. V reštitúciách sa všetko povracalo pôvodným vlastníkom, len Štrbské Pleso nie. Prečo? Pretože je to lukratívne územie, a kto ho bude mať, ten z neho bude mať osoh. Ak navrátenie územia Štrbe nie je v súlade so zákonom, potom všetky reštitúcie na Slovensku neboli zákonné. Takto to vnímame,“ hovorí Fabian. Asi pre 150 obyvateľov sporného územia bolo praktickejšie, keď Štrbské Pleso spravovala obec Štrba, pretože mesto Vysoké Tatry nikdy nemalo na Štrbskom Plese žiadnu úradovňu. Čokoľvek bolo treba vybaviť, musel za tým každý cestovať do Starého Smokovca. Keď Štrba vlani vybudovala vysunuté pracovisko Obecného úradu na Štrbskom Plese, obyvateľom to padlo vhod. Mesto Vysoké Tatry účtovalo obyvateľom ročne 500 korún za odvoz komunálneho odpadu, Štrba 365 korún – tak ako dolu v obci. Znížili sa aj iné platby, Štrba zaplatila obyvateľom všetky poplatky, spojené so zmenou trvalého pobytu a výmenou občianskych preukazov. Pán Fabian si však občiansky preukaz po roku meniť nebude. Nevidí na to dôvod, pretože sa cíti obyvateľom Štrby – miestnej časti Štrbské Pleso. „Kedysi trvale žilo na Štrbskom Plese vyše osemsto obyvateľov a vyše tisíc ich tu malo prechodný pobyt. Mesto Vysoké Tatry popredávalo, čo sa dalo, noví vlastníci donútili ľudí vysťahovať sa. Roky sa pracovalo na tom, že Štrbské Pleso bude akousi uzavretou oblasťou pre vyvolených majiteľov apartmánových domov a pre majetných turistov, čo nepovažujeme za správne. Predstavy finančných a iných záujmových skupín sú pre nás nepochopiteľné a cudzie, pretože Tatry aj so Štrbským Plesom vždy patrili všetkým, nie len ľuďom so státisícovými príjmami. Spor teda vnímame aj ako spor o budúcnosť a stabilitu či nestabilitu Štrbského Plesa a Vysokých Tatier,“ dodáva Július Fabian.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite