Rakúšania nám celý ten čas slúžili ako užitočný porovnávací prvok. Chceli sme mať ich platy, životné tempo, poriadkumilovnosť i štandard. Po revolúcii sme k nim aspoň privoňali, otestovali trpezlivosť Rakúšanov z prihraničných obcí aj hĺbku našich peňaženiek vo viedenských butikoch. Mnoho Slovákov dochádza do Rakúska za prácou, alebo na nákupy či za dobrou lyžovačku. No o tejto krajine ešte stále vieme málo. Akoby nás tu zaujímalo len to, čo je v supermarketoch lacnejšie a aké sú ceny permanentiek na vlek.
No Rakúsko sa nám začína približovať nielen cenami. Spoločným znakom je aj znechutenie z politickej scény, ktorá sa aj na konzervatívne pomery západného suseda stala príliš statickou. Pri vláde sa v Rakúsku za posledných tridsať rokov striedali prakticky tí istí ľudia. Ľudia, ktorí boli podľa spisovateľa a historika Dorona Rabinovica „nemastní, neslaní a nudní“. Títo nudní ľudia však dokázali udržať v krajine prosperitu aj čosi viac. „Tu u nás v Rakúsku dobre vieme, akým cenným statkom je sociálny zmier. Ten existuje len tam, kde vládne poriadkumilovná justícia, verejná bezpečnosť a zdravé hospodárske pomery. Pre nás je to všetko samozrejmosťou,“ povedal nedávno o svojej vlasti kardinál Schönborn.
No napriek tomu, že krajine sa v porovnaní so zvyškom Európy (najmä vďaka dôslednej naviazanosti na nemeckú ekonomiku) stále darilo a udržala si jednu z najnižších mier nezamestnanosti v celej Európskej únii, Rakúšania začínajú byť nespokojní. Ako poznamenal rakúsky minister financií Andreas Schieder, „ľudia nehodnotia svoje životy na základe porovnaní, ale optikou každodenných zážitkov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.