Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cirkev nie je skanzen

.karol Moravčík .július Marián Prachár .pavol Zaťko .časopis .esej

Prinášame úryvok z knihy Radosť evanjelia na Slovensku, ktorá nedávno vyvolala búrlivú a emotívnu diskusiu v rámci Bratislavských Hanusových dní. Text je redakčne krátený.

Slovenskú katolícku cirkev v budúcnosti si nechceme predstavovať ako skanzen, ktorý uchováva artefakty z cirkevnej minulosti: kostoly ako kultúrne pamiatky či farnosti v ich historickej podobe.

Cirkev je tu na to, aby ohlasovala evanjelium ľuďom dnešnej doby v kontinuite s vlastnou tradíciou a v dialógu s prítomnosťou. Najväčší problém slovenskej cirkvi na úrovni diecéz a farností spočíva v tom, že mnohí slovenskí biskupi a kňazi chápu svoju katolíckosť veľmi selektívne, a tak nedávajú priestor celému spektru katolíckej teológie a spirituality, ako je to normálne vo svetovej cirkvi. Uprednostňujú to, na čo si zvykli za posledné desaťročia, keď cirkev na Slovensku žila v izolácii od sveta. Preto aj zmeny spoločenskej situácie – či už chápané ako dlhodobé zmeny v rámci modernej a postmodernej kultúry, alebo ako zmeny po roku 1989 – nevnímajú ako podnet na to, aby rozvíjali pravdy viery a primerane novej situácii hľadali nové spôsoby jej ohlasovania vrátane zmien v riadení cirkvi a jej prezentácie v spoločnosti.

Skutočné pozitívne zmeny si žiadajú trpezlivosť a poctivú drobnú prácu všetkých, ktorým leží na srdci rozvoj autentického cirkevného života. Vhodné riešenia pre cirkev v súčasnej spoločnosti sa málokedy uskutočnia direktívne, no môžu sa presadiť v širšej spolupráci všetkých zainteresovaných. Návrhy, ktoré predkladáme ako náčrty riešení, by aj pri ideálnej spolupráci slovenských biskupov, kňazov a laikov potrebovali dlhší čas na realizáciu.

Pomôcť takejto spolupráci a prekonať strach z vlastných katolíkov, ktorí prichádzajú s inovatívnymi návrhmi, je časťou riešenia. Určitú nádej vidíme aj v tom, že sa bude hovoriť o možných riešeniach a že sa niektorými praktickými projektmi zlepší konanie cirkvi aspoň tak, ako to bolo normálne na Slovensku pred rokom 1948, keď vzdelanosť slovenských kňazov bola na porovnateľnej úrovni s inými krajinami Európy, keď mnohí kňazi mali interdisciplinárne vedomosti a schopnosť ovplyvňovať spoločenské procesy a kňazi všeobecne boli nielen kompatibilní so špičkou svojho spoločenského prostredia, ale často boli iniciátormi pozitívnych spoločenských zmien.

Veľmi by sme si želali, aby nový spôsob evanjelizácie v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a iniciatív pápeža Františka v dialógu s vlastnou cirkevnou bázou a vo viere v sprevádzajúcu silu Ducha Svätého podporili aj slovenskí biskupi. Preto pri všetkých nasledujúcich návrhoch bude treba hľadať spôsoby, ako do nich zapojiť aj ich, aby na základe svojej biskupskej charizmy – prepájať Boží ľud – slúžili celému spektru katolíckeho komúnia.

Za nevyhnutné pokladáme aj to, že všetky obnovené projekty pre slovenskú cirkev by sa mali rozvíjať v súlade s poznaním a praxou katolíckej cirkvi vo svete, aby sa zabránilo ďalšiemu zotrvávaniu Katolíckej cirkvi na Slovensku v izolácii pred celosvetovou katolíckou cirkvou a pred výzvami prítomnosti.

druhý vatikánsky koncil

Generácia kňazov, ktorí dnes majú 60 a viac rokov, bola formovaná v období, keď sa do praxe dostávali závery Druhého vatikánskeho koncilu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite