S prebúdzajúcou sa prírodou tu máme okrem iných aj Ťažkú voľbu Zuzany Piussi, Agávu Ondreja Šulaja a film Stanko Rasťa Boroša. Poďme na to.
Pred pár dňami sa v bratislavskom kine Lumière uskutočnila prehliadka Týždeň slovenského filmu. Prebiehali projekcie a boli aj sprievodné podujatia, napríklad tri debaty o stave našej vlaňajšej kinematografie. Vyznelo to vcelku pozitívne. Na naše nanajvýš skromné pomery dobre vyzerali dokonca aj také číročisto trhové ukazovatele ako návštevnosť kín. Karavána ide ďalej, hádam už to navždy bude tak, že nevydarený kúsok nebude zástupcom celej národnej tvorby, ale len prirodzeným prešľapom fungujúcej kinematografie, kde sa aj dobré, aj zlé nakrúca.
o horúcej súčasnosti
Ako etiketa (a v tomto prípade aj chronológia) káže, začnem dámou. Zuzana Piussi je známa svojím tvrdohlavým interesom o veci verejné, občianske a zväčša aj nanajvýš horúce, politika je jej top téma. Preto modus operandi vzhľadom na jej posledný film Ťažká voľba – kampaň pred prezidentskými voľbami v roku 2014 – vôbec neprekvapuje, práve naopak, je potvrdením a plynulým pokračovaním Piussinej tematickej línie, istotne nie náhodou sa dostal pred publikum v dňoch tohtoročných (tých nešťastných) parlamentných volieb. V našej dobe sa totiž čoraz väčšmi vyjavuje jedna vec, mám na mysli na niektorých miestach sveta chorľavejúci priestor demokratických volebných systémov zamorený imidžmejkrami, píármágmi, reklamnými stratégmi, lžami, pretvárkou, podenkovosťou a unaveným občanom želajúcim si jediné: uzabávať sa do sýtosti (na smrť) bez problémov a bez akéhokoľvek osobného rizika a nasadenia.
Piussi je aj v najnovšej svojej snímke klasicky piussiovská, uvzato hľadajúca odpovede na vlastné otázky, my diváci sa výraznejšie zvezieme vtedy, keď nás trápia identické otázniky. Zdá sa mi však, že tentoraz sa zvezieme o kúsok kratšie než pri filmoch Od Fica do Fica, Nemoc tretej moci či Krehká identita, ozajstný slovenský homo politicus (nie „krčmárkar“) si už drvivú väčšinu filmom odhalených pokriveností bolestivo uvedomuje na vlastnej koži. V politike fakt všeličo nájdeme, ale autenticity je v nej oveľa menej ako šafranu. Myslím, že najvypuklejšia hrozba Piussinej Ťažkej voľby sa napokon netýka politikov, ale nás občanov. Režisérkin autorský hlas vo filme hovorí, že na počiatku nakrúcania vyzvali cez Facebook ľudí, aby sa prišli s filmármi o voľbách rozprávať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.