Táto krajina je dlhé roky mojím druhým domovom. Po skončení kariéry som tu zostal s rodinou žiť a po prvý raz, odkedy som reprezentačným trénerom, boli priamo na štadióne moje deti s manželkou. Žiaľ, šťastie nám nepriniesli.
Hralo sa v Hamburgu, v ktorom som futbalovo vyrástol. Ale hoci sme tam boli viac dní, do St. Pauli, kde som hrával, som sa nedostal. Prišli za mnou bývalí spoluhráči, zohnal som im lístky na zápas. Trochu sme sa bavili o chystanom Dni legiend, kde proti výberu bývalých hráčov hamburských tímov nastúpi výber Nemecka, vedený Franzom Beckenbauerom, ale inak som myslel len na zápas.
.pred zápasom
Priznávam, že som bol nervózny už pri pristávaní na letisku a ako sa zápas blížil, tak sa to len stupňovalo. Veľmi som si prial, aby sa v Nemecku môj tím predviedol v dobrom svetle. Keby sme ich boli ošklbali aspoň o ten bod...
Veľa ľudí sa ma pýta, aký vzťah mám s kolegom Joachimom Lőwom. Bežný, ako medzi kolegami. Sedeli sme spolu aj pred zápasom. Dlho sme sa nevideli, tak sme chceli preho-
diť pár slov. Kedysi sme sa stretávali na sede-
niach nemeckej trénerskej únie. Teraz sme hovorili najmä o našej aj ich východiskovej pozícii a o množstve zranených hráčov.
Čo ma vyslovene rozčúlilo, bolo ihrisko, na ktoré nás dali trénovať. Mali sme objednané iné, no Nemci sa rozhodli po svojom. Boli tam príšerné hrbole, nemohli sme celkom dobre trénovať to, čo sme mali v pláne a navyše som sa miestami bál, aby sa niektorý z hráčov nezranil. Sťažoval som sa, ale oni si tvrdili svoje a chybu priznať nechceli.
A trávnik nebol dobrý ani v samom zápase. Hrali sme v Aol Arene, ktorá patrí k najkrajším v Európe, zažiť tam plný dom je niečo úžasné. To sa však nedá povedať o trávniku, ktorý musia meniť tri alebo aj štyrikrát do roka. Jedna výmena ich pritom stojí okolo stotisíc eur. Keďže strecha je takmer uzatvorená, zle tam cirkuluje vzduch, a trávnik to nezvláda.
.zápas
Naším zámerom bolo eliminovať Nemcov na krajoch. Preto sme aj naše kraje posilnili rýchlostnými hráčmi Šestákom a Šventom, ktorí mali za úlohu pomáhať obrancom Krajčíkovi s Klimplom. Zároveň sme však chceli, aby dopredu posilňovali Vitteka, takže niekedy sa mohlo zdať, že hráme až na troch útočníkov. Hráčom som zdôrazňoval, že nemôžeme byť len vo vlastnej šestnástke.
Na kolená nás, žiaľ, dostal rýchly gól, ktorý sme dostali v desiatej minúte, navyše po vlastnej chybe. Takže podobne ako v predchádzajúcom súboji v Írsku, aj tentoraz sme museli doháňať súperovo vedenie. Našťastie po skvelom prieniku Mateja Krajčíka a vlastencovi Metzeldera sa nám to čoskoro podarilo.
Zaujímavé bolo, že padli až dva vlastné góly. Škoda, že jeden sme dali my. Viniť Ďuricu by však nebolo správne. Vlastenec často vyplynie zo snahy obrancu zabrániť gólu.
Po vyrovnaní sme mali najlepšiu fázu v stretnutí. Dominovali sme, Nemcov sme nepúšťali do šancí. Chybou bolo, že sme tie naše útoky nedotiahli do úspešnejšieho konca. S plnením taktiky som bol spokojný, chýbala mi tam však záverečná bodka. Predposledné prihrávky sa nám nedarilo dotiahnuť, a potom sme sa nedostávali do gólových šancí.
K prvému polčasu, žiaľ, patrí aj ďalšia naša chyba a druhý inkasovaný gól, ktorý padol po reťazci individuálnych chýb v rozohrávke a defenzíve. A bol to gól do šatne.
V kabíne sme sa bavili najmä o chybách, spolu s asistentmi sme vysvetľovali hráčom, ako budeme hrať ďalej, či zmeníme rozostavenie a nabádali sme ich na väčšiu aktivitu. „Gól do šatne“ však napriek tomu poznačil celý druhý polčas. Už sme sa tak dobre nedostávali do útočnej fázy. Nemci, ktorí pred stretnutím sršali sebavedomím, však po ňom chlapsky priznali, že sme im boli vyrovnaným súperom. Čakali, že budeme iba brániť a prekvapila ich naša aktivita. Dokonca mali rešpekt a uznali aj to, že sme sa kvalitatívne zlepšili.
.hráči
Ani jeden z futbalistov podľa mňa nepodal podpriemerný výkon. Škoda len tej ofenzívy, že sa nám nedarila viac. Možno to bolo čiastočne ovplyvnené aj tým, že pre kapitána Vitteka to bol predsa len prvý zápas po zranení a Hološkovi s Oravcom sa nedarilo prenikať do vyložených šancí.
Hoci som mal veľa zranených hráčov, tí, ktorí ich nahradili, si svoju úlohu zastali. Napríklad Klimpl za Greška alebo Krajčík za Šinglára. Jediné, čo mi chýbalo, bolo viac alternatív v útoku. Keby mohol hrať Mintál alebo Jakubko, isto by tých možností bolo viac.
V kvalifikačnom zápase som dal po prvý raz do základnej zostavy mladého Mareka Hamšíka. Hral dobre, ale mňa jeho výkon až tak neprekvapil, pretože som sa bol na neho pozrieť v talianskej Brescii a vedel som, čoho je schopný. Naozaj ma potešil.
Je dôležité, že mužstvo hralo úplne inak ako na jeseň v Bratislave, keď prehralo 1:4. Som rád, že sebavedomie, ktoré od môjho príchodu do reprezentácie vtĺkame hráčom do hláv, bolo už vidieť. Sú odolnejší a ani rýchly gól ich nezložil, ako to bývalo kedysi.
K pohode v tíme prispeli určite aj tí, ktorí nehrali, no napriek tomu spoluhráčov podporovali ako mohli. Je vidno, že sa dáva dohromady dobrá partia. To ma mimoriadne teší.
.koniec?
Zápas v Nemecku je teda za nami. Najviac ma mrzí, že takáto šanca uspieť na pôde trojnásobných majstrov sveta a Európy sa už nemusí opakovať najbližších dvadsať alebo tridsať rokov. K úspechu sme mali fakt blízko.
Ani po tejto prehre v Nemecku určite nepoviem, že kvalifikácia je pre nás definitívne stratená. Máme pred sebou ešte tri domáce stretnutia. Po nich budeme múdrejší.
JÁN KOCIAN
Autor je tréner futbalovej reprezentácie
Hralo sa v Hamburgu, v ktorom som futbalovo vyrástol. Ale hoci sme tam boli viac dní, do St. Pauli, kde som hrával, som sa nedostal. Prišli za mnou bývalí spoluhráči, zohnal som im lístky na zápas. Trochu sme sa bavili o chystanom Dni legiend, kde proti výberu bývalých hráčov hamburských tímov nastúpi výber Nemecka, vedený Franzom Beckenbauerom, ale inak som myslel len na zápas.
.pred zápasom
Priznávam, že som bol nervózny už pri pristávaní na letisku a ako sa zápas blížil, tak sa to len stupňovalo. Veľmi som si prial, aby sa v Nemecku môj tím predviedol v dobrom svetle. Keby sme ich boli ošklbali aspoň o ten bod...
Veľa ľudí sa ma pýta, aký vzťah mám s kolegom Joachimom Lőwom. Bežný, ako medzi kolegami. Sedeli sme spolu aj pred zápasom. Dlho sme sa nevideli, tak sme chceli preho-
diť pár slov. Kedysi sme sa stretávali na sede-
niach nemeckej trénerskej únie. Teraz sme hovorili najmä o našej aj ich východiskovej pozícii a o množstve zranených hráčov.
Čo ma vyslovene rozčúlilo, bolo ihrisko, na ktoré nás dali trénovať. Mali sme objednané iné, no Nemci sa rozhodli po svojom. Boli tam príšerné hrbole, nemohli sme celkom dobre trénovať to, čo sme mali v pláne a navyše som sa miestami bál, aby sa niektorý z hráčov nezranil. Sťažoval som sa, ale oni si tvrdili svoje a chybu priznať nechceli.
A trávnik nebol dobrý ani v samom zápase. Hrali sme v Aol Arene, ktorá patrí k najkrajším v Európe, zažiť tam plný dom je niečo úžasné. To sa však nedá povedať o trávniku, ktorý musia meniť tri alebo aj štyrikrát do roka. Jedna výmena ich pritom stojí okolo stotisíc eur. Keďže strecha je takmer uzatvorená, zle tam cirkuluje vzduch, a trávnik to nezvláda.
.zápas
Naším zámerom bolo eliminovať Nemcov na krajoch. Preto sme aj naše kraje posilnili rýchlostnými hráčmi Šestákom a Šventom, ktorí mali za úlohu pomáhať obrancom Krajčíkovi s Klimplom. Zároveň sme však chceli, aby dopredu posilňovali Vitteka, takže niekedy sa mohlo zdať, že hráme až na troch útočníkov. Hráčom som zdôrazňoval, že nemôžeme byť len vo vlastnej šestnástke.
Na kolená nás, žiaľ, dostal rýchly gól, ktorý sme dostali v desiatej minúte, navyše po vlastnej chybe. Takže podobne ako v predchádzajúcom súboji v Írsku, aj tentoraz sme museli doháňať súperovo vedenie. Našťastie po skvelom prieniku Mateja Krajčíka a vlastencovi Metzeldera sa nám to čoskoro podarilo.
Zaujímavé bolo, že padli až dva vlastné góly. Škoda, že jeden sme dali my. Viniť Ďuricu by však nebolo správne. Vlastenec často vyplynie zo snahy obrancu zabrániť gólu.
Po vyrovnaní sme mali najlepšiu fázu v stretnutí. Dominovali sme, Nemcov sme nepúšťali do šancí. Chybou bolo, že sme tie naše útoky nedotiahli do úspešnejšieho konca. S plnením taktiky som bol spokojný, chýbala mi tam však záverečná bodka. Predposledné prihrávky sa nám nedarilo dotiahnuť, a potom sme sa nedostávali do gólových šancí.
K prvému polčasu, žiaľ, patrí aj ďalšia naša chyba a druhý inkasovaný gól, ktorý padol po reťazci individuálnych chýb v rozohrávke a defenzíve. A bol to gól do šatne.
V kabíne sme sa bavili najmä o chybách, spolu s asistentmi sme vysvetľovali hráčom, ako budeme hrať ďalej, či zmeníme rozostavenie a nabádali sme ich na väčšiu aktivitu. „Gól do šatne“ však napriek tomu poznačil celý druhý polčas. Už sme sa tak dobre nedostávali do útočnej fázy. Nemci, ktorí pred stretnutím sršali sebavedomím, však po ňom chlapsky priznali, že sme im boli vyrovnaným súperom. Čakali, že budeme iba brániť a prekvapila ich naša aktivita. Dokonca mali rešpekt a uznali aj to, že sme sa kvalitatívne zlepšili.
.hráči
Ani jeden z futbalistov podľa mňa nepodal podpriemerný výkon. Škoda len tej ofenzívy, že sa nám nedarila viac. Možno to bolo čiastočne ovplyvnené aj tým, že pre kapitána Vitteka to bol predsa len prvý zápas po zranení a Hološkovi s Oravcom sa nedarilo prenikať do vyložených šancí.
Hoci som mal veľa zranených hráčov, tí, ktorí ich nahradili, si svoju úlohu zastali. Napríklad Klimpl za Greška alebo Krajčík za Šinglára. Jediné, čo mi chýbalo, bolo viac alternatív v útoku. Keby mohol hrať Mintál alebo Jakubko, isto by tých možností bolo viac.
V kvalifikačnom zápase som dal po prvý raz do základnej zostavy mladého Mareka Hamšíka. Hral dobre, ale mňa jeho výkon až tak neprekvapil, pretože som sa bol na neho pozrieť v talianskej Brescii a vedel som, čoho je schopný. Naozaj ma potešil.
Je dôležité, že mužstvo hralo úplne inak ako na jeseň v Bratislave, keď prehralo 1:4. Som rád, že sebavedomie, ktoré od môjho príchodu do reprezentácie vtĺkame hráčom do hláv, bolo už vidieť. Sú odolnejší a ani rýchly gól ich nezložil, ako to bývalo kedysi.
K pohode v tíme prispeli určite aj tí, ktorí nehrali, no napriek tomu spoluhráčov podporovali ako mohli. Je vidno, že sa dáva dohromady dobrá partia. To ma mimoriadne teší.
.koniec?
Zápas v Nemecku je teda za nami. Najviac ma mrzí, že takáto šanca uspieť na pôde trojnásobných majstrov sveta a Európy sa už nemusí opakovať najbližších dvadsať alebo tridsať rokov. K úspechu sme mali fakt blízko.
Ani po tejto prehre v Nemecku určite nepoviem, že kvalifikácia je pre nás definitívne stratená. Máme pred sebou ešte tri domáce stretnutia. Po nich budeme múdrejší.
JÁN KOCIAN
Autor je tréner futbalovej reprezentácie
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.