Svet detí býva krehký, ale niekedy aj veľmi drsný. Ani deti totiž nie sú uchránené od bolestných životných situácií vrátane krutosti blízkych či smrti milovaných. Otázka ich výchovy, ako aj duševného formovania sa tak automaticky vynára v rôznych momentoch inscenácie Fanny a Alexander, ktorá na mozaiku života jednej veľkej rodiny nahliada s odvážne kombinovanou dávkou pompéznosti, komornosti, hravosti, trpkosti aj mystiky. Do kontrastu sa v nej dostáva nielen liberálny model výchovy s cirkevnou bigotnosťou, ale aj vrúcnosť, láskavosť a harmónia s asketizmom, ubíjajúcim diktátom a domácim násilím.
živý film
Na javisku veľkej sály Činohry SND stojí model domu švédskej rodiny Ekdahlovcov, v ktorom jej členovia slávia Vianoce roku 1907. Medzi hercami sa pohybuje filmový štáb s niekoľkými kamerami, ktorý natáča dianie vnútri domu, a to paralelne premieta na dve veľkoplošné obrazovky umiestnené po bokoch javiska. Pomedzi otvory v trámoch drevených konštrukcií alebo cez okná zastreté závesmi môžu diváci občas zahliadnuť dianie na javisku aj priamo, ale väčšinou ide len o letmý okamih, pretože javisková točňa, na ktorej dom stojí, sa nezadržateľne posúva ďalej.
Použitie priamych kamerových prenosov z javiska tvorí jeden zo základných koncepčných pilierov inscenácie Fanny a Alexander, ktorú pre SND pripravil režisér Marián Amsler – umelecký šéf bratislavského divadla Astorka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.