Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Najvplyvnejší Slováci

.časopis .téma

Kto má v našej krajine najväčší vplyv? Kto všetko poťahuje nitkami v zákulisí? A kto má najväčší vplyv na verejnú mienku a verejný vkus?

Kto má v našej krajine najväčší vplyv? Kto všetko poťahuje nitkami v zákulisí? A kto má najväčší vplyv na verejnú mienku a verejný vkus?


Týždeň vám ponúka 25 mien ľudí, ktorí podľa nás hýbu Slovenskom. Ide o veľmi rôznorodú skupinu ľudí, ktorí sa líšia svojím povolaním, vzdelaním, etikou, ale aj charakterom vplyvu. Ide, samozrejme, o politikov zo súčasnej vládnej koalície, ktorí majú skutočnú moc – buď sami rozhodujú, alebo majú veľký vplyv na tých, ktorí rozhodujú. Ale ide aj o ľudí, ktorí majú primárne ekonomickú moc, cez ktorú ovplyvňujú v prospech svojich záujmov celú politiku. A napokon ide o ľudí, ktorí momentálne nemajú moc ani veľa peňazí, no napriek tomu majú v rôznych prostrediach veľký vplyv – na postoje či kultúru spoločnosti.
O niektorých menách, ktoré by sa dali v tejto súvislosti automaticky očakávať, písať nebudeme. Premiérovi Ficovi vyplýva jeho moc a vplyv priamo z funkcie, a sú preto úplne viditeľné. No napríklad taký Pavol Paška je vplyvným človekom nie preto, že stojí na čele zákonodarného orgánu, ale najmä pre svoje podnikateľské zázemie. A práve týmto mužom začneme.

.pavol Paška
Predseda parlamentu má v Smere mimoriadne silnú pozíciu z jediného dôvodu – má rozhodujúci vplyv medzi košickými podnikateľmi blízkymi Smeru. Premiér mu práve preto necháva voľnú ruku nad biznisom v rezorte zdravotníctva a neprekáža mu, že Paška ovláda ministrov zdravotníctva. Kým tento človek nevstúpil do politiky, nepatril pritom vôbec medzi úspešných biznismenov. Ale politická dráha mu dala rozlet. Fico si tento rozmer Pavla Pašku samozrejme uvedomuje, ale nemôže s ním veľa urobiť, pretože potrebuje mať Košice lojálne. Paška sa navonok snaží budovať imidž myšlienkového lídra, pozýva si svojich intelektuálov, udržuje kontakty so svojimi filozofmi – ale je to skôr obchodník ako intelektuál.

.maďarič a Kaliňák
Kým prvému podpredsedovi svojej strany Robert Fico dôveruje, druhého si nedovolí ignorovať. Reč je o názorovej blízkosti, peniazoch a dvoch tvárach Smeru – Marekovi Maďaričovi a Robertovi Kaliňákovi. Obidvaja sa stali vplyvnými ministrami, obidvaja stoja vždy blízko predsedu vlády. No keby sa monolitný Smer raz štiepil, obidvaja by stáli na opačných brehoch. Maďarič za svoje postavenie vďačí predvolebnej kampani v roku 2006, ktorej šéfoval. Nahradil zdiskreditovaného Flašíka a namiesto jeho veľkohubých rečí o kokakole prišiel s mediálne nenápadným, ale účinným priamym kontaktom s ľuďmi. Straníci sa preto v kampani narobili, lenže strana vyhrala a Smer dnes riadi krajinu – väčší úspech neexistuje. Vystupovaním a prejavom skôr nenápadný Maďarič získal razantné navýšenie peňazí pre kultúru a do médií chodí komunikovať najvážnejšie kauzy. V tomto zmysle stojí na opačnej strane ako iní podpredsedovia – Číž či Čaplovič. Maďariča zatiaľ politicky nič nepoškodilo – ani správanie jeho „Mrs. Tender“ Hildy Gajdošovej na ministerstve, ani škandalózny mediálny zákon, ani dianie v STV za Hrehu a Nižňanského, ani nezreformovaný rezort kultúry. Ako deklarovaný ľavičiar s citom pre pseudonárodné témy zostáva najbližším spojencom Roberta Fica. Minister vnútra Robert Kaliňák je trochu iná káva – má za sebou vážne kauzy, po ktorých by ministri v inej krajine odstupovali (najmä neuveriteľný prípad Hedvigy Malinovej), Fico však zatiaľ ani na neho nedal dopustiť. Dokonca aj Kaliňákov chránenec Ján Počiatek si po nedávnom škandále s jachtou vyslúžil iba „žltú kartu“. Kaliňák je jednoducho mocný muž – nielen na ministerstve vnútra, ale aj na lukratívnych ministerstvách financií a obrany, ktoré majú pod kontrolou jeho ľudia.

.igor Federič
Štvoricu ľudí, ktorí majú najväčší vplyv na premiéra Fica, dopĺňa šéf Úradu vlády Igor Federič. Tento bývalý riaditeľ divízie v Slovenskom plynárenskom priemysle síce nie je charizmatický líder ani brilantný politický stratég, premiér však dôveruje jeho manažérskym schopnostiam. V predchádzajúcom volebnom období bol Federič generálnym manažérom a financmajstrom Smeru. Strana počas jeho pôsobenia nikdy netrpela finančnou núdzou, podarilo sa jej dobudovať štruktúry a zázemie. Tieto zásluhy plus osobná lojalita a technokratický prístup k problémom boli hlavnými dôvodmi, prečo Igor Federič hneď po víťazných voľbách putoval na Úrad vlády. V médiách sa v minulosti Federičovo meno spomínalo najmä v súvislosti s kauzou okolo bytov SPP v Bratislave. Byty boli zrekonštruované na náklady podniku a aj po odchode z plynární v nich okrem šéfa SPP Pavla Kinčeša zostali bývať aj dvaja členovia Smeru Roman Václavík a Igor Federič.

.martin Glvač
Má 40 rokov a povesť na nezaplatenie: Martin Glvač, štátny tajomník na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. V minulosti pracoval ako advokát či manažér vo Flašíkovom Donare. Okrem toho zjavne rozumie pozemkom, najmä tým v Čiernej vode, kde sa jeho meno spájalo s kauzou podobnou tej vo Veľkom Slavkove. Pre náš časopis sa Glvač svojho času pochválil priateľskými väzbami s Vladimírom Poórom (mužom, ktorý privatizoval Naftu Gbely a v mnohom symbolizuje kriminálnu privatizáciu 90. rokov), kamarátil sa so zavraždeným mafiánom Jozefom Svobodom, podnikal a spolupracoval s bývalým šéfom tajnej služby Mitrom, Ficovou manželkou Svetlanou či nepriamo s Jozefom Majským. Jednoducho – muž bohatých kontaktov a prepojenia bývalého pozadia HZDS s dnešným Smerom. To, že má pre Ficovu stranu a vládu význam, potvrdzuje, ako hladko prežil pozemkový škandál v Čiernej vode.

.vladimír Poór, Juraj Široký, Jozef Brhel
Trojicu silných podnikateľov vnímajú ako otcov-zakladateľov Smeru, samozrejme, v pozadí. Za vládnutia SDKÚ sa ich firmám darilo menej, a preto investovali do Smeru, ktorý im musí vložené investície zúročiť. Ich postavenie sa víťazstvom Smeru mimoriadne posilnilo, takže sa opäť vrátili k svojmu politickoekonomickému vplyvu. Rozdelili si patronát nad jednotlivými ministerstvami: práve oni dosadzovali svojich ľudí do firiem, kde má štát svoje podiely. Vďaka tomu dnes môžu títo podnikatelia spolurozhodovať o fungovaní celých odvetví. Ich niekdajších blízkych spolupracovníkov možno nájsť v rezortoch dopravy, hospodárstva, financií. Zaujímavý je napríklad prístup k eurofondom, ktoré sa týkajú informačných technológií. Tam sa budú deliť desiatky miliárd.

.ján Slota
Hoci na verejnosti pôsobí najmä ako pripitý tárajúci ujko, ktorého najviac bavia pekné baby a drahé auta, v zákulisí je to silný a nekompromisný, podľa mnohých dokonca šikovný biznismen. V rezortoch, ktoré získala SNS, funguje takmer ako dispečer peňazí, ale aj všetkých nefinančných výhod, ktoré môže „jeho“ ministerstvo poskytnúť. Vplyvní slovenskí podnikatelia vedia, že cesta na národniarske ministerstvá je síce o čosi drahšia, ale slotovci vedia konať rýchlo a držia slovo. Ján Slota svojich nominantov ovláda dokonale a jeho ministerstvá fungujú tak trochu ako vojenská štruktúra – generálovi sa neodporuje, jeho príkazy sa plnia okamžite a bez reptania. Najnovší vtip o Slotovi je ten o ôsmej zarobenej miliarde...

.penta Investments, J & T
Dve silné finančné skupiny, ktoré sa navzájom nemajú rady a v dnešnej situácii využívajú iné stratégie na udržanie vplyvu. Penta sa dostala do väčšej konfrontácie s Ficovou vládou, keďže má podnikateľské ambície v zdravotníctve a Smer im zákonmi skomplikoval či dokonca zmaril zámery. Penta si dnes buduje svoj vplyv prostredníctvom analytikov a právnikov, ktorí môžu byť pre moc nepríjemní. J & T chce s vládou skôr spolupracovať, hľadať v nej spojencov a vyhnúť sa priamej konfrontácii. Cíti sa vplyvná aj vďaka tomu, že vlastní čoraz silnejšiu komerčnú televíziu (TV JOJ), prostredníctvom ktorej môže ovplyvňovať verejnú mienku. Obidve skupiny sú však dnes podstatne silnejšie v Českej republike a tam robia svoj kľúčový biznis. Dnes ich teda môže viac zaujímať fungovanie českej ekonomiky a spoločnosti ako Slovensko. Obe skupiny majú tiež ambíciu preniknúť do Ruska. Ak sa im to podarí, Slovensko bude pre nich okrajovým biznisom.


.ivan Kmotrík
Najneviditeľnejší, najstráženejší a zároveň jeden z najobávanejších mužov slovenského biznisu a futbalu. Svoj silný vplyv si zaistil jednak pomocou takmer monopolnej kontroly nad distribúciou tlače, jednak vlastníctvom spravodajskej televízie a jednak futbalovými podnikateľskými aktivitami, ktoré mu zabezpečujú náklonnosť jednoduchších politikov. Kmotrík je už natoľko silným hráčom, že nemá potrebu budovať si silné vzťahy s vládou, pozývať jej členov na jachtu či požičiavať im lietadlo. Viac ako debaty s politikmi ho baví prezerať si vlastnú zbierku strelných zbraní či poľovníckych trofejí. Nejaký Fico či Čaplovič sú mu zrejme dosť ukradnutí.

.marián Kočner
Keby sa vplyv podnikateľa na politiku meral podľa toho, pri koľkých politických kauzách sa objaví jeho meno, tak medzi tých najvplyvnejších by určite patril Marián Kočner. Pred voľbami v roku 1998 sa s pomocou súkromnej bezpečnostnej služby snažil ovládnuť televíziu Markíza, v roku 2004 skúpil časť pozemkov pod fabrikou Kia v Žiline a opäť sa dostal do sporu s Pavlom Ruskom, vtedy už ministrom hospodárstva. Celkom nedávno sa stal zástupcom americkej spoločnosti, ktorá v Pezinku stavia podivnú skládku odpadov. Medzitým ešte stihol kandidovať na bratislavského primátora, sľúbiť verejnú dopravu zadarmo a motivovať ľudí na účasť vo voľbách záväzkom, že medzi troch vyžrebovaných voličov rozdelí tri milióny korún. Marián Kočner sa často s veľkým hurhajom tvári ako veľmi silný hráč. Hovorí sa dokonca sa o jeho vplyve na prokuratúre. Otázne je, či to nie je najmä potrava pre bulvár. O skutočne silných hráčoch nepočuť tak veľa...

.marcelli a michalovič
Pamätáte si ešte na Dzurindove stretávky s intelektuálmi? Dnes si intelektuálov nepozýva premiér, ale predseda parlamentu Paška. Ten sa obklopil kamarátmi a spolužiakmi z Filozofickej fakulty UK a dáva im priestor tvoriť jeho kultúrnu politiku. Výsledok? Cena predsedu parlamentu, viac či menej pochybné ornamenty typu vlajky z meruôsmych rokov pred parlamentom. Keďže sa jeho „poradcovia“ k tomu veľmi nehlásia, mnohých prekvapí, že reč je o profesoroch Miroslavovi Marcellim a Petrovi Michalovičovi. Oboch spája, že sú univerzitní profesori, veľa píšu, prekladajú a z ich oficiálnych životopisov sa najviac dozviete až o tom, čo robili po roku 1990. Marcelli, inak nositeľ francúzskeho rytierskeho rádu, je šéfredaktorom časopisu Anthropos vydávaného v Kalligrame a Michalovič je pravidelným spolupracovníkom revue OS z rovnakého vydavateľského domu. A čo z toho má Paška? Ťažko povedať, ale jeho poslucháči sú pomerne často nútení počúvať jeho priznania, že sa cíti humanistom...

.ivan Mikloš
Medzi politikov, ktorých vplyv je podstatne širší, ako len hlasovanie v poslaneckých a vládnych laviciach, patrí Ivan Mikloš. Ešte na konci osemdesiatych rokov objavil knihu reformného ekonóma Jánosa Kórnaia o maďarskom gulášovom komunizme, a aj vďaka tomu patril na sklonku socializmu k tým zorientovanejším. K imidžu schopného ekonóma mu pomohlo aj krátke účinkovanie v kresle ministra privatizácie v rokoch 1991 až 1992. V období mečiarizmu Mikloš založil vplyvný ekonomický think tank M.E.S.A 10 a keďže z politiky nikdy úplne neodišiel, stal sa akýmsi politickým guru hlavného prúdu mladých pravicových ekonómov. Spomedzi bankových a ekonomických analytikov, ktorí sa denne v médiách vyjadrujú na ekonomické témy, viacerí v M.E.S.E. 10 buď priamo pracovali, alebo patrili k jej širšiemu okruhu. Dnes je Ivan Mikloš často uvádzaný ako otec úspešnej daňovej reformy, hoci pravda je, že to nebol on, kto urobil zo zavedenia rovnej dane politickú tému. Táto idea sa zrodila v prostredí KDH a OKS, Ivan Mikloš bol spočiatku dokonca proti jej skorému zavedeniu. Na tom, že sa rovnú daň nakoniec podarilo politicky presadiť, mal však ako minister financií a silná figúra v SDKÚ značný podiel. Podiel však má aj na premene verejnej politiky na cynickú hru s voličom.

.martin Bútora
Najvplyvnejším mužom medzi slovenskými liberálmi je bývalý veľvyslanec v USA a kandidát na prezidenta Martin Bútora. V 60. rokoch pracoval v časopisoch Echo a Kultúrny život, nikdy nebol členom KSČ, v roku 1989 zakladal VPN a stál za tribúnou, po roku 1993 vyučoval a stál pri boome tretieho sektora na Slovensku. Bútora má charizmu a prejav distingvovaného intelektuála, navyše dokáže spájať často úplne odlišných ľudí. To sa ukázalo počas predvolebnej kampane na úrad prezidenta, v ktorej zjednotil slovenských liberálov od ekológov a feministiek po bývalých komunistov typu Petra Weissa. SDKÚ ho nepodporila, hoci to za lojalitu k nej očakával, úspechom jeho kandidatúry sa stal aspoň odkaz, že hlavná pravicová strana si nemôže dovoliť ignorovať bratislavskú liberálnu elitu, pretože inak príde o volebný úspech. Bútora neskôr odmietol ponuku vstúpiť na kandidátku SDKÚ a zostal mimo politiky. Aj dnes ostáva najvplyvnejším liberálnym intelektuálom s tradične proamerickými postojmi.

.lászló Szigeti
Ak v súvislosti s SMK padne meno László Szigeti, mnohým sa asi vybaví tvár exministra školstva v druhej Dzurindovej vláde. Len znalcom politického zákulisia napadne iný nositeľ toho istého mena, ktorý bol minimálne v Bugárovej ére sivou eminenciou maďarskej koalície. Vydavateľ László Szigeti zakladal po revolúcii Maďarskú nezávislú iniciatívu a chvíľu bol aj členom koordinačného centra VPN. Tým sa jeho priame angažovanie v politike skončilo. Neskôr založil vydavateľstvo Kalligram, no z politických kuloárov nikdy neodišiel. Dlhé roky bol veľmi blízkym poradcom Bélu Bugára a stál prakticky pri každom dôležitom rozhodnutí SMK. Aj vďaka nemu SMK zavrhla tézu o tom, že pre menšinovú stranu je najvýhodnejšie pôsobiť v opozícii a otvorila sa vládnej spolupráci so slovenskými stranami. Svojou československou orientáciou, sympatiami voči Václavovi Havlovi a ďalším českým intelektuálom Szigeti v strane vyvažoval do uhorskej minulosti zahľadené kruhy okolo Miklósza Duraya. Vydavateľ z Dunajskej Stredy fungoval aj ako spájajúci článok medzi SMK a inými politickými prostrediami. A to nielen tými jemu blízkymi v SDKÚ. Ešte pred voľbami v roku 2006 sa jeho meno v politických kuloároch skloňovalo aj v súvislosti s „predrokúvaním“ povolebnej koalície Smer, KDH, SMK, nedávno sa objavil aj na neformálnom stretnutí intelektuálov, ktoré zvolal predseda parlamentu Pavol Paška. Taký je maďarský liberál, ktorého vplyv je po zmene vedenia SMK cítiť menej, hoci o jeho služby má vraj Pál Csáky aj naďalej záujem.

.kardinál Korec
Kto má najväčší vplyv vo svete slovenského kresťanstva? Luteráni akoby sa väčšieho spoločenského vplyvu vzdávali sami. Vplyv nemal biskup Filo, ani jeho nástupca biskup Klátik. Trochu komplikovanejšie je to s katolíkmi. Najvýraznejšími nenáboženskými otázkami, ktorými sa po roku 1989 dostali do popredia, boli nacionalizmus a ľudské práva (náboženská sloboda, potraty). Osobou, ktorá ich obe spája a za posledné desaťročia má v cirkvi najväčší vplyv, je kardinál Korec. Jeho životný príbeh je impozantný: za biskupa bol tajne vysvätený v roku 1951 v 27. rokoch, v roku 1960 bol odsúdený na 12 rokov väzenia, odsedel si osem, bol aktívny v samizdate. Tým šokujúcejší je Korcov „richelieuovský“ obrat po roku 1990. Keď išlo o vznik štátu či podporu mocného Mečiara a dnes Fica (hlavných postáv postkomunizmu u nás), Korec ich postavil pred záujmy Katolíckej cirkvi. Fico našiel pred voľbami 2006 v Korcovi partnera a ich spolupráca viedla k neformálnej dohode, ktorej predmetom sa stala kauza svedomia, registrované partnerstvá a financie. Aj preto vysoká podpora slovenských veriacich pre Ficovu stranu. Zdá sa však, že katolícky klérus sa pomaly začína v tejto polohe cítiť nespokojne. Na prekonanie Korcovho vplyvu však zatiaľ chýba nový líder.

.ján Čarnogurský
Na Slovensku nie je azda nič horšie ako byť bývalým politikom – z výslnia rýchlo upadnete do zabudnutia, ako ukazuje aj osud exprezidentov Michala Kováča a Rudolfa Schustera. Bývalý slovenský premiér a minister spravodlivosti, ktorý sa v 80. rokoch vyznamenal ako disident a v 90. rokoch ako líder opozície voči Mečiaovmu režimu, je však výnimkou. Čarnogurský je aj po odchode z politiky intenzívne prítomný vo verejnej debate – bloguje, píše do novín a časopisov, je pozývaný do televíznych diskusií, a ako advokát háji práva ľudí postihnutých exekúciami. Čarnogurského vzrušuje provokovať a ísť proti prúdu, neraz aj proti vlastnému (kresťansko-demokratickému) prúdu. V časoch, keď sa z politiky stáva marketing, je cenné mať osobnosť, ktorá verejne hovorí, čo si naozaj myslí – bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní. Čarnogurského problém je však istý druh cynizmu. Politiku často vníma výlučne cez mocenské záujmy, preto aj KDH v minulosti radil, aby išlo do vlády nielen so Smerom či SNS, ale aj s Mečiarom. Občas, najmä keď vystupuje ako rusofil, provokuje na úkor pravdy – napríklad, keď naposledy nekriticky prevzal od ruskej propagandy údajné obete gruzínskeho útoku na Južné Osetsko, aby následne obhajoval ruské ťaženie. Uvedené však nič nemení na tom, že jeho vplyv na verejnú mienku je silnejší ako v prípade drvivej väčšiny aktívnych politikov.

.vladimír Palko
Bývalý minister vnútra a momentálne šéf KDS sa sám označuje za žiaka Jána Čarnogurského. Hoci sa od Čarnogurského v mnohom líši (na program a vlastnú integritu dáva oveľa väčší dôraz než na účasť vo vláde), spoločnú majú vášeň formovať verejnú diskusiu. Namiesto banalít, ktoré produkujú mnohí iní politici, Palko vyslovuje silné, jasné názory a prichádza s vlastnými témami. Práve preto je zaujímavý aj pre novinárov, ktorí inak mnohé Palkove postoje nemôžu vystáť. Keď Palko pred štyrmi rokmi vyslovil podporu švédskemu pastorovi Akemu Greenovi, ktorý bol vo Švédsku odsúdený za svoju kázeň, rozpútal tým – ako viackrát predtým aj potom – vášnivé polemiky. Palko je čoraz zriedkavejší typ politika, ktorý nežije z politiky, ale pre politiku. Rozmýšľa nad demografickými trendmi, nad novou podobou dôchodkového systému, nad budúcnosťou západnej civilizácie, nad rolou Slovenska v EÚ. Svet navôkol vníma ako drámu, pre mnohých možno naivný boj dobra a zla. Po minuloročnom sneme KDH, keď prehral s Pavlom Hrušovským súboj o predsedu hnutia, však jeho vplyv na politiku klesol.

.richard Sulík
Ekonóm Sulík je jedným z najúspešnejších blogerov, ktorého názory na ekonomiku a financie pozná na rozdiel od názoru ministra financií Počiatka pomerne široká komunita ľudí. Mnoho ľudí si Sulíka spája s autorstvom rovnej dane, mladý ekonóm tiež hovorí, že svojím návrhom odvodového bonusu vyrieši problém enormne vysokých odvodov. Pre Sulíka platí niečo podobné ako pre Čarnogurského – hoci nemá nijakú funkciu, má vplyv na verejnú mienku, pretože vie formulovať silné postoje. Omnoho menej isté však je, či to Sulík dotiahne v politike ďaleko. Jeho populistická petícia za referendum proti koncesionárskym poplatkom sa končí nezdarom (od januára nazbieral iba 90-tisíc z potrebných 350-tisíc podpisov). V kuloároch sa tiež hovorilo, že Sulík, povzbudený čítanosťou a hodnotením svojich blogov, chcel založiť novú stranu. Po neúspechu s petíciou si to však zrejme rozmyslel.

.martin Šútovec – Shooty
Zaangažovanie výtvarníka – karikaturistu Martina Šútovca s umeleckým menom Shooty na vytváraní názorovej strany bol jedným z najlepších ťahov denníka SME. Shootyho karikatúra je samostatným komentárom k aktuálnej politickej či spoločenskej kauze. Nechýba jej vtip, nadhľad ani akási ľudová múdrosť. Dobre vypointovaná výtvarná skratka je často výstižnejšia ako dlhé slovné komentáre. Občas má však Shooty problém s hranicou dobrého vkusu. To bol prípad karikatúry ťažko chorého pápeža Jána Pavla II. Shooty sa stal kultovou postavou, často sa vyjadruje k životu v Bratislave a aj jeho blog dotvára imidž dosť cynického, ale názorovo vyhraneného a zaujímavého človeka.

.peter Ňunez, František Borovský, Andy Kraus
Tri silné mená televízneho biznisu, ktoré ovplyvňujú aj celý celebritno-bulvárny svet. Režisér Peter Ňunez dostal svoju životnú šancu v STV od Františka Borovského, ktorý v tom čase patril k Rybníčkovmu manažmentu. Mimoriadny úspech verejnoprávneho projektu Slovensko hľadá Superstar bol aj jeho zásluhou. Ukázalo sa, že má inštinkt na ľudí, objavil Pyca a Adelu Banášovú. Ňunez vie, ako urobiť modernú a celkom vydarenú televíznu zábavu (Slovensko hľadá Superstar, Bailando, Let´s Dance, Slovensko má talent). František Borovský je zasa známy tým, že z televízneho sveta vyhnal všetok sentiment či ilúzie o umení či osvete, a zameral ho na tvrdý biznis, kde čísla z peoplemetrov rozhodujú o všetkom. A Andy Kraus sa ukázal ako človek, ktorý pozná slovenského diváka a dokáže mu zväčša naservírovať presne to, čo chce – jednoduchú, mierne primitívnu zábavu (Uragán), pôvodný sitcom (Susedia) či denný seriál (Panelák). Všetci traja majú jednu spoločnú črtu – vôbec sa nehanbia za to, že televízia je pre nich v prvom rade dobrý kšeft, v ktorom netreba mať veľké morálne zábrany.

.michal Kačšák
Hudobník, spolupracovník .týždňa, ale najmä majiteľ copyrightu na najlepší slovenský hudobný festival Pohoda. Vďaka Kaščákovej osobnosti nie je tento festival obyčajným miestom, kde sa hráva lepšia či horšia hudba. Je to miesto, kde ide aj o spôsob života, o názory na politiku, spoločenské problémy či aktívny postoj k životu. Kaščák nemá strach názorovo vyprofilovať svoj festival. Touto svojou odvahou a jednoznačnosťou ovplyvňuje názory tisícok mladých ľudí, ktorí na Pohodu chodia a stotožňujú sa s jej ideovým svetom. Kaščák je zároveň človek, ktorý má na seba i svojich kolegov v hudobnej branži vyššie nároky, a preto otvorene kritizuje hudobníkov, ktorí sa dajú prepožičať na stranícke podujatia obskúrnych spolkov. Pohoda je vďaka Kaščákovi aj istá hodnotová mierka, ktorá ovplyvňuje nielen hudobnú scénu.

Gabriel Beer je redaktor časopisu Trend.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite