Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Grunt

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Málokto si vie bez nej predstaviť sviatočný obed. Niekto ju dokonca vyhľadáva aj na raňajky, prisahá, že len tak sa vie naštartovať do dňa.

Naše babičky ju zas považovali za absolútny základ dennej stravy. Polievka.

Podľa všetkého polievka nie je taká stará, ako si môžeme myslieť. Na jej prípravu totiž nestačia len rozpálené kamene a kus čerstvo uloveného mäsa a zopár zozbieraných korienkov. Na prípravu polievky musíte vo svojom vývoji trošilinka pokročiť a vydumať počas dlhých chladných večerov nádobu, ktorá by v sebe udržala vodu a zároveň ju dokázala nad ohňom ohrievať. Bohužiaľ, rôzne zvieracie kože a bachory na rozpálených kamenných okruhliakoch príliš dlho nevydržali, nehovoriac o márnych pokusoch vyrobiť vodovzdornú misku z kôry stromov, či dokonca z prútia. Voda si vždy našla cestu von. A tak si polievka musela na svoj objav počkať až dovtedy, kým si náš prapredok nespojil jedno s druhým a pri pečení ryby v bahne nezistil, že sa mu íl zahrabaný v rozpálených uhlíkoch zmenil na čudnú, síce krehkú, no vodovzdornú nádobu.

A zrazu tu bolo toľko možností! Človek nemusel chodiť so všetkým do potoka, či už preprať bedrové rúško z mamuta alebo sa len tak napiť. Stačilo vodu priniesť v nových krásnych nádobách. Potom ju už len zabudnúť s mäsom a zeleninou na rozpálených kameňoch a prvá polievka bola na svete. No, polievka. Mnohí gastropuristi by sa zrejme o tento názov preli a nazvali by ho skôr vývarom či bujónom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite