Nie je to, žiaľ, vtip. Prvý aprílový piatok vypukli popri 300-kilometrovej línii v odštiepeneckej a nikým neuznanej republike prudké boje. Už o štyri dni bol relatívny pokoj zbraní, ale to neveští nič dobré: na pahorkoch a pri zamínovaných územiach ostali zničené tanky a bojové vrtuľníky, ostreľovanie prinieslo desiatky obetí. Podľa niektorých odhadov ich bolo vyše dvesto, no OSN ich potvrdilo „iba“ štyri desiatky.
Čo a najmä prečo sa tu stalo, dodnes presne nevieme. Možno to odkryje intenzívna diplomacia západných politikov, ale aj ruského premiéra Dmitrija Medvedeva, ktorá po prímerí nasleduje. Ide o najväčšie prepuknutie bojov od roku 1994, keď sa táto kresťanskými Arménmi obývaná enkláva odtrhla od moslimského Azerbajdžanu. Na území veľkom ako jeden z krajov Slovenska žije pritom iba 150-tisíc ľudí. Je to, takpovediac, cvičisko veľmocenských záujmov. Napokon, ako vždy v podobných prípadoch.
mŕtve mesto Agdam
Presne pred piatimi rokmi ma po rozbitých karabašských cestách na žigulíku viezol hostiteľ, miestny prokurátor Robert Ghahramanjan. Pri hlavnom meste Stepanakert som chcel osobne hovoriť s jediným Azerom, ktorý tu podľa zahraničných médií po vojne zo začiatku 90. rokov ostal. Problém, bolo mi povedané. K 70-ročnému Tofikovi Alijevovi ma sprevádzali miestni policajti. Stáli počas celého rozhovoru v izbe. Chudák dedko, bál sa prerieknutia a hovorila za neho jeho výrečná a nabrúsená manželka – Arménka. Samozrejme, nikam to neviedlo. Tunajších Azerov vraj nikto počas vojny nevyhnal. „Ochoreli a umreli,“ povedala tá pani na otázku, kde sú dnes karabašskí Azerovia.
Vojna je vždy desivá, pre obidve strany. Už za Stalina úplne nezmyselne Sovieti pričlenili Náhorný Karabach k Azerbajdžanu. Ide pritom o jedno z emblematických miest dejín Arménska ako prvého kresťanského štátu na svete (spoločne s Gruzínskom). Súdruhovia z Baku síce pozdvihli tento zaostalý kraj, v Stepanakarte vybudovali fabriky, no zároveň osídľovali toto územie Azermi. Etnické zloženie však zásadne vo svoj prospech nezmenili. Odbojní Arméni v roku 1988 povstali, následná nevyhlásená vojna priniesla všetkým utrpenie a zamrznutý konflikt. Jeden z viacerých v bývalom Sovietskom zväze.
Prokurátor Robert ma potom viezol do hlavného symbolu tejto vojny, do dnes zničeného mŕtveho mesta Agdam priamo na frontovej línii.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.