Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Švédi v zelenej divočine

.časopis .týždeň vo svete

Je to zelené a nikde ani človiečika. Čo je to? S trochou humoru táto hádanka o Švédsku platí. Lesy naozaj tvoria viac ako polovicu krajiny, ktorá je naozaj jednou z najredšie obývaných v Európe.

Je to zelené a nikde ani človiečika. Čo je to? S trochou humoru táto hádanka o Švédsku platí. Lesy naozaj tvoria viac ako polovicu krajiny, ktorá je naozaj jednou z najredšie obývaných v Európe.

Časť prírody Švédi využívajú a dobre sa o ňu starajú. A časť prírody ponechali sebe samej. Tak ich môže stále udivovať. Aj preto patrí Švédsko, mimochodom, deväťkrát väčšie ako Slovensko, k posledným divočinám Európy.
.podchody pre zvieratá
V najnovších správach o stave svojej krajiny Švédi s hrdosťou oznamujú, že vzduch, voda a lesy sú  čistejšie ako pred dvadsiatimi rokmi. Nielen v národných parkoch tu žijú v ideálnych podmienkach líšky (i polárne), medvede (polárne nie, i keď si to ešte stále mnoho cudzincov myslí a Švédi nad tým krútia hlavou), vlky, rysy... Že sú to všetko zvieratá, ktoré máme i doma? Iste. My ich v Tatrách stále považujeme za samozrejmosť, ale Švédi si ich vážia a chvália sa nimi vo všetkých brožúrkach pre turistov. Podarilo sa im udržať populáciu mnohých ohrozených živočíchov a vďaka špecifickým severským podmienkam a ochrane sa tu darí aj sobom, losom a rosomákom... Bezzubé Alpy im – a zatiaľ aj nám – len ticho závidia.

Taký los je neoficiálnym maskotom Švédska. Na pohľadniciach, tričkách, kľúčenkách či podložkách pod myš vážne konkuruje švédskej kráľovskej rodine. Sám pritom o publicitu nestojí. Je plachý a aj keď sa vyskytuje na dosť veľkom území Švédska, je ťažké stretnúť ho. Stáva sa, že za úsvitu a súmraku vyráža z húštiny na autostrády križujúce krajinu. Päťstokilové telo, vysoké nohy a masívne parohy sú postrachom vodičov. Aj na-
priek značkám „Pozor, los!“ bývajú nehody často tragické. Žeby zvieratám pomohla značka „Pozor, človek“?
V istom zmysle sa im doprava aj tak prispôsobuje. Švédi vytvárajú pre zvieratá náhradné trasy: podchody a tunely pre malé, nadchody pre tie veľké. Bezpečnosť chodcov je nutná. A nestarajú sa o to len mimovládne organizácie a nadšenci, ale aj štát.
Ešte i teraz rieši Švédsko svoj veľký, i keď nie celkom vlastný problém – černobyľskú haváriu. Práve pobaltské republiky a Škandinávia boli výbuchom jadrovej elektrárne v roku 1986 postihnuté najviac. Pôda, voda, lesné plody, huby a lišajníky – potrava sobov – boli dlhé roky kontaminované. Mlieko a mäso sobov, ktoré chovajú na severe Sámovia, sa nesmelo jesť. Švédi ešte i dnes rádioaktivitu pravidelne merajú a informujú o nej. So zatvorením svojich troch jadrových elektrární však stále váhajú. Aj keď si to pred rokmi odsúhlasili v referende. Pracujú na tom, aby potrebnú energiu postupne získali z obnoviteľných zdrojov. Veria, že sa to podarí najneskôr do roku 2020.
Švédsko
Štát ležiaci na Škandinávskom polostrove, susediaci s Nórskom a Fínskom. Parlamentná monarchia, členská krajina EÚ od roku 1995. Nie je členom žiadneho vojenského paktu. Hlavné mesto: Štokholm. Rozloha: 449 964 km2. Počet obyvateľov: 9 031 088. Národnostné zloženie: Švédi 90,5 %, Fíni 2,5 %. Náboženstvo: Evanjelická luteránska švédska cirkev: 89 %, ostatní protestanti: 1,5 %, katolíci: 1,5 %. Oficiálny jazyk: švédčina. Mena: švédska koruna.

Pravda je, že v minulosti práve Švédi spopularizovali triedenie a recyklovanie použitých vecí a v súčasnosti sú najlepší na svete v recyklácii elektronického odpadu. Okrem toho sú špičkou vo vývoji environmentálnych technológií. Svetové firmy, ktoré sú zaradené do kategórie znečisťovateľov, za švédske know-how výborne platia.
.červené chaty
Ale príroda tu nie je len vec verejná. Švédi lesy milujú a mávajú v nich svoje súkromné chaty. Každá rodina aspoň jednu, červenú. Trávia tam veľa času. Pri mori zase majú letný dom a čln alebo jachtu. Je to tak, Švédi sú bohatí. Rodiny dedia majetky svojich predkov, ktorým sa tiež darilo. V prírode však bývajú skôr skromní. Na výlet si bežne nosia termosku s kávou, vodu a jedlo na celý deň. Vedia, že kúsok za Štokholmom sa svet stravovacích zariadení končí. Dokonca i do slušného penziónu je bežné priniesť si vlastnú posteľnú bielizeň a uteráky. Dajú vám ich aj tam, ale za poplatok. Kto má rád obrovské túry, príde si na svoje. Pozdĺž obľúbených trás sa dá za pár korún prespať aj v celkom jednoduchých zruboch, na večeru si niečo ugrilovať (grily sú tu k dispozícii ešte aj v mestských parkoch a na ihriskách) a ráno ísť ďalej. A tak pokračovať aj niekoľko dní. Najobľúbenejšia trasa na severe má skoro 500 kilometrov a vedie až do nórskeho Narviku. V lete je plná turistov a komárov.
V celom Švédsku odnepamäti platí nepísané Allemansrätt (právo každého) a zaručuje všetkým voľný pohyb po krajine. Každému dovoľuje zbierať lesné plody a byliny, loviť ryby v jazerách (a tu teda žijú parádne lososy), vylodiť sa a priviazať čln, bezpečne rozložiť oheň a postaviť stan. Dokonca aj na súkromnom pozemku, pokiaľ pútnika z obydlia nebude vidieť a počuť. Lenže zase veľa súkromných pozemkov je oplotených. Tam sa zrejme Allemansrät pre väčšinu končí.
.zelené švédske stoly
Výraz švédsky stôl je určite náš výmysel. Švédi takéto servírovanie volajú Smörgasbord a v doslovnom preklade to znamená stôl s maslovými chlebíkmi, i keď je plný všakovakých iných dobrôt. A aj švédske lesy sú také. Počas sezóny tu hubári môžu prežiť svoj večný sen: na každom kroku dubák. Deti a medvede sa zase najedia jahôd, malín a čučoriedok. Tie rastú dokonca v lesoparkoch priamo v Štokholme. Ale najvyberanejšou lahôdkou sú brusnice a v našich zemepisných šírkach neznáma ostružina moruška. Je to vlastne černica albínka so sladkotrpkastou chuťou. Jej zaváraniny majú vo všetkých švédskych obchodíkoch s darčekmi a čerstvá má vraj oveľa viac vitamínu C ako čučoriedky. V minulosti bola takmer jediným zdrojom tohto vitamínu pre obyvateľov Škandinávie. Dnes lietadlá po celý rok vozia do krajiny hrozno, melóny či datle a opačným smerom zasa uzimených Švédov do teplých krajín. O tom sa v tunajších optimistických správach o ekológii až tak nehovorí.
Dvetisíc kilometrov. Skoro toľko má Švédsko z juhu na sever. Aj preto je švédska príroda taká pestrá. A možno práve preto sa švédsky vedec Carl von Linné rozhodol, že urobí v prírode trochu poriadok a zostavil slávnu Systemu naturae. Odvtedy je rys Lynx lynx a nie ináč. Zvieratá a rastliny dostali od neho meno a priezvisko. Triedenie pomohlo, rozmanitosť prírody, našťastie, zostala. A tak vo Švédsku nájdete piesočné pláže, kde sa v lete dobre kúpe, aj staré dubové lesy, samý uzol a bútľavina (v jednom takom mala skrýšu Pipi Dlhá Pančucha). K tomu tisíce jazier, hniezdiská vodných vtákov. A mokrade a brezové háje a vresoviská fialové ako zimná obloha a snehové pláne... A v mori tisícky ostrovov. Na niektorých stojí len jeden strom alebo maják a na ňom si sedí zamyslená čajka. To všetko je Švédsko. Ak to však chcete vidieť, vezmite si so sebou veľa peňazí: cestovné, ubytovanie a jedlo sú tu drahé. Ešte aj to slabé pivo. Cesty sú označené dobre, ale ak náhodou zablúdite, Švédi vám radi pomôžu. Len nezabudnite pekne pozdraviť „Hej!“, pretože slušnosť je u Švédov vždy na prvom mieste (otvorenosť až na ďalšom). A ak prídete do Švédska v lete, môžete sa vonku túlať i do rána. Slnko tu vtedy takmer nezapadá.
Silvia Čaňová
Autorka žije vo Švédsku
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite