Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Skládka

.peter Zajac .časopis .týždeň doma

Prípad pezinskej Novej jamy nie je len príbehom jednej skládky. Úrady na celom Slovensku rozhodujú v množstve prípadov podľa straníckej príslušnosti a proti vôli veľkej časti ľudí, ktorých sa problémy týkajú. Je to príbeh Slovenska ako Novej jamy.

Prípad pezinskej Novej jamy nie je len príbehom jednej skládky. Úrady na celom Slovensku rozhodujú v množstve prípadov podľa straníckej príslušnosti a proti vôli veľkej časti ľudí, ktorých sa problémy týkajú. Je to príbeh Slovenska ako Novej jamy. 
 

Je to hrdé mesto. V listine sa ako Terra Bozin spomína Pezinok prvý raz už v roku 1208. Z pôvodnej banskej osady sa zmenilo na vinohradnícke mestečko a v roku 1647 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Vtedy patril Pezinok medzi najbohatšie mestá Uhorska.  V devätnástom storočí zažilo mesto industriálny rozmach a po úpadku v prvej polovici dvadsiateho storočia sa rozrástlo do dnešnej podoby moderného mesta so strojárskou, tehliarskou a stavebnou výrobou, s vinohradníckou a vinárskou produkciou, historickými pamiatkami, športom, vinobraním, divadlom, hudbou a každoročným Cibulákom. Je tak trochu iróniou osudu, že dnešným primátorom je karikaturista Oliver Solga, lebo to, čo sa dnes okolo Pezinka deje, je karikatúrou spravodlivosti.
    Jednu nezanedbateľnú vlastnosť Pezinka opísal literárny vedec René Bílik v jubilejnej publikácii. Pezinok je mestom, v ktorom ľudia vystúpili z pivníc, opustili uzatvorenú istotu vlastných domov a začali spolu hovoriť, začali si radiť, začali si oponovať i kritizovať sa, začali sa presviedčať. Pezinok je nielen mestom mešťanov, ale aj občanov.

.niečo tu smrdí
Z námestia, ktoré stelesňuje dnešnú pezinskú hrdosť, sme so Zuzanou Čaputovou a Jaroslavom Pavlovičom prišli k Novej jame, miestu dnešného pezinského pokorenia. Za riedkym lesíkom a strniskom začala páchnuť močovka, ale to ešte nebola Nová jama. Tá sa ako mesačný kráter vynorila až za riedkym porastom. Väčšiu časť tvorí obrovská, umelo vyhĺbená jama, kde by mala byť novou skládkou, menšiu časť, ktorú sa snažia majitelia nazvať banským dielom, tvoria dva bazény, z ktorých jeden patrí k areálu skládky. To je prvý nápadný znak toho, ako sa niečo vydáva za niečo iné len preto, aby sa obišli zákony.
Celá skládka tvorí s mestom a s Malými Karpatmi v pozadí prízračnú panorámu. Mesto je vzdialené dvestoosemdesiat metrov, doslova za humnami, a pre človeka, ktorý o skládke dovtedy len čítal a videl jej zábery v televízii, nadobúda protest občanov doslova hmatateľné rozmery. 
Stojíme pri zbúchanom plote na území nikoho, prašnou cestou sa blíži na bicykli muž v maskáčoch, snaží sa nás vyhodiť, ale občianskym preukazom sa pre istotu nepreukáže. Odchádza a šomre, že sme arogantní a že zavolá políciu, neisto ostane stáť opodiaľ, nevie, čo má robiť. Ale my stojíme na majetku, ktorý patrí mestu, a nie na pozemku, ktorý je vlastníctvom Jána Mana mladšieho. Niekde medzi nimi je úzky pás zeme, z ktorého vytvoril Ján Man samostatný pozemok. Ten slúži len na to, aby mohol dokázať, že mesto nesusedí s jeho pozemkom a možno ho vylúčiť z účasti na konaní o umiestnení stavby, ktorá vyplýva zo zákona. To je druhý nápadný znak účelového obchádzania zákona a dodajme, že podobné prípady zniesol český Ústavný súd ako špekulatívne z povrchu zemského.

.otec na syna, syn na otca
Príbeh skládky v Novej jame sa začal v novembri 2006. Vtedy vydal Stavebný úrad v Pezinku Jánovi Manovi staršiemu zamietavé územné rozhodnutie na vybudovanie skládky vzhľadom na to, že je od roku 2002 zakázaná v Územnom pláne mesta Pezinok a v jeho všeobecne záväznom nariadení. To rozhodnutie je rozumné, lebo skládka tak blízko mesta ekologicky a zdravotne obyvateľom mesta škodí.

Lenže, ako to už býva, na čele Predstavenstva Ekologickej skládky, ktorá chce skládku stavať, je Ján Man starší a ten sa odvoláva na krajský stavebný úrad, na ktorého čele stojí náhodou nominant SMER-u Ján Man mladší, syn Jána Mana staršieho, zhodou okolností člen Dozornej rady Ekologickej skládky a od marca 2007 celkom náhodou nový vlastník 130 000 m?  pozemku pod navrhovanou skládkou. 
V tej chvíli sa začína kolotoč, v ktorom hrajú hlavnú rolu štátne orgány. Ján Man mladší je najprv vylúčený z rozhodovania o odvolaní pre predpojatosť. Krajský stavebný úrad oznamuje mestu Pezinok, že ho z konania vylučuje, lebo už nie je vlastníkom susedného pozemku a vylučuje aj ďalších účastníkov konania. Navyše rozhodnutie takmer rok utajuje pred všetkými občanmi aj pred mestom Pezinok ako obchodné tajomstvo. V septembri 2007 Ekologická skládka žiada inšpektorát životného prostredia v Bratislave o vydanie integrovaného povolenia na skládku, na čo sa takmer tisícdvesto Pezinčanov prihlási do konania a ako účastníci žiadajú jeho okamžité zastavenie. Inšpekcia životného prostredia najprv rozhodne o prerušení konania, čím vyhovie argumentácii účastníkov, ale napokon vydá integrované povolenie napriek zákazu skládky v územnom pláne a v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom mesta. Potom Slovenská inšpekcia životného prostredia zruší odkladný účinok odvolania, čím umožní okamžitú výstavbu skládky. Následne je však toto rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť a vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým sa ukladá prevádzkovateľovi, aby sa zdržal akýchkoľvek stavebných prác. Napriek tomu stavba skládky pokračuje. V júni 2008 zverejní generálny prokurátor stanovisko GP o zákonnosti územného rozhodnutia z mája 2007, v júli 2008 sa objaví ako zástupca prevádzkovateľa Marián Kočner,  ktorý nikdy nechýba tam, kde sa deje niečo čudné. Dňa 18. augusta sa kruh uzatvára. Slovenská inšpekcia životného prostredia vybudovanie skládky povoľuje. Z bludiska komplikovaných vzťahov medzi úradmi a občanmi sa po zápase, kde štátne orgány urobia vždy krok dozadu a dva dopredu, vynorí opäť len povolenie na stavbu skládky.

.za každú cenu
Rozhodnutie o budovaní skládky muselo zrejme padnúť za každú cenu. Ide predsa o miliardy. Čo na tom, že rozhodnutie padlo v jasnom rozpore s územným plánom. Čo na tom, že evidentne poškodzuje životné prostredie v Pezinku a podľa lekárov škodí zdraviu. Čo na tom, že vo vzťahu medzi otcom Manom a jeho synom došlo k jasnému konfliktu záujmov. Čo na tom, že v prípade Jána Mana mladšieho ide o stranícku nomináciu v úrade štátnej správy. Čo na tom, že Ján Man starší stavia okrem iného v Pezinku v rozpore so záväznými časťami Územného plánu mesta Pezinok aj obytný komplex na sídlisku Starý dvor. Čo na tom, že existuje aj stanovisko Krajskej prokuratúry z mája 2008, podľa ktorého sa už o skládke rozhodlo, a to v prospech mesta, ale rozhodnutie následne zmizlo. Čo na tom, že na Generálnej prokuratúre sa zbiehajú nitky pezinskej skládky, Rozinovho vinohradu, kauzy Hedvigy Malinovej a Rehákovcov s Valkom. Čo na tom, že účastníci integrovaného povoľovania, v ktorom sa konania zúčastnilo 1 200 obyvateľov mesta Pezinok a samo mesto Pezinok, sa dostali do situácie, že rozpor s územným plánom nemohli efektívne namietať v územnom konaní, pretože boli vylúčení s odôvodnením, že ich práva v tomto štádiu povoľovania nemôžu byť priamo dotknuté a v následom integrovanom povoľovaní pri uplatnení námietky o rozpore s územným plánom správny orgán konštatoval, že mali byť uplatnené v územnom konaní. Čo na tom, že do protestov sa zapojila veľká časť obyvateľov Pezinka. Čo na tom, že predseda vlády sľúbil ich predstaviteľom spravodlivé riešenie. Čo na tom, že 25. júna sa konalo protestné zhromaždenie pred Úradom vlády.
Svojvôľou štátnych orgánov sa uzavrel kruh nezákonnosti, ktorý ignoroval vyjadrenia účastníkov a najmä rozpor s Územným plánom a všeobecne záväzným nariadením. Kvôli miliardám, kvôli tomu, aby nikto nemohol povedať, že členovia strany SMER „sú diskriminovaní“.

.príbeh bez konca
Príbeh pezinskej Novej jamy nemá záver. Existuje možnosť podania žaloby na súd a ďalších občianských aktivít. Napokon, v júni 2007 rozhodol Najvyšší súd po predchádzajúcom rozhodnutí Ústavného súdu, že vylúčenie aktivistov v šesť rokov starej kauze skládky v pezinskej Starej jame bolo nezákonné. Možno o šesť rokov rozhodne podobne aj v prípade Novej jamy. Spravodlivosť výstavby skládky v Novej jame však nespočíva v dodatočnom zadosťučinení. Spočíva v tom, že sa skládka nevybuduje. A nielen tá pezinská, a nielen skládka. Toho, čo sa na Slovensku stavia protizákonne, proti dobrým mravom a proti vôli ľudí, začína byť priveľa a ľudia toho začínajú mať plné zuby.  

Autor je literárny vedec a predseda OKS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.peter Zajac .časopis
.diskusia
.neprehliadnite