Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ovocie konkubín

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Čudný, podozrivo krehký orech, ružovú škrupinu má posiatu šupinkami či výstupkami. Čupí si na pulte v supermarkete a púta pozornosť. Zobrať, nezobrať?

Kto zoberie, neoľutuje. Liči chutí a vonia tak, ako žiadne iné ovocie.

Pochádza z južnej Číny a severného Vietnamu. Predovšetkým z vlhkých lesov provincie Kuang-tung. Podľa neoficiálnych správ ho ľudia poznajú a konzumujú už dlhých 4 000 rokov a jeho sláva stúpala zo storočia na storočie. Nie je totiž ľahké tomuto pôvabnému ovociu odolať. Dorastá na stromoch s koženými listami a vyzerá ako taký ružový brmbolec.

Keď sa zo stromu oberie, a musíme byť pri tom obozretní, pretože ďalej už liči po obratí nedozrieva, malo by ihneď putovať na stôl alebo do rúk vyvolenej. Tak to robili takmer všetci vládcovia veľkej Číny. Aby potešili svoje konkubíny s maškrtnými jazýčkami, vysielali do provincie Kuang-tung každý deň poslov na koňoch. Tí sa vracali celí upachtení s trsom konárov, na ktorých viseli utešené zvráskavené guľôčky nachystané na to, aby sa ich dotýkala pestovaná rúčka roznežnenej milenky. Tá krehkú, no tvrdú škrupinu načala pestovaným nechtíkom a neskôr jedným ťahom vylúpla na svetlo božie klzkú a šťavnatú sivobielu dužinu. Voňala ako ruže, broskyne či mandarínky.

Dodnes sa konzumenti tohto ovocia dohadujú, aká vôňa to presne je, no jedno je isté – pripomína mnoho vecí, ťažko ju však pomenovať. Je jemná, tichučká, no omamná až strach. A to sme do ovocia ešte nezahryzli.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite