Vtedy v Bratislave

... scestné by bolo čo i len sa pri tom pozastaviť.

Lenže sme na Slovensku, kde síce filmy podľa knižiek tiež vznikajú, avšak vôbec to nie je všedná vec a s žánrovými filmami je to tu ešte horšie. Lenže lepší sa to, a to tak, že až neuveriteľne. Červený kapitán je totiž po Kandidátovi a Wilsonove tretí z veľkej časti slovenský film, hoci tiež vznikol v koprodukcii, tentoraz nielen s Čechmi, ale aj s Poliakmi, pri ktorom ono „slovenský“ neznamená okrem geografickej lokalizácie aj estetický súd. Akože slovenský nie, že tu vznikol, ale slovenský, že potrebuje aj čosi riešiť, akúsi umeleckú nadstavbu či kieho, jednoducho, ten typ filmu, čo aj festivalovo zarezonuje, aj domáca kritika ho pochváli, aj sa potom naň nechodí do kina a ľudia si ho dokonca ani nepozrú, keď potom už ide v telke na dvojke nezmyselne neskoro v noci, lebo je to jedno, prieskumami sledovanosti to nijako nepohne.