Nedávno mala v SND premiéru inscenácia Nevina, do ktorej robil hudbu. Teraz môže po večeroch odpočívať a nudiť sa.
Nikto ma nedostane z postele, keď sám nechcem.
Deti mám vychované, som rozvedený, okolie akceptuje, že ak mi to bude vyčítať, tak idem predčasne do penzie. V detstve som nemal problém so vstávaním, poznačili ma až súdruhovia na vojenčine. Som od prírody introvert, bolo desivé budiť sa o piatej ráno v miestnosti s 30 ľuďmi, o pol hodinu byť v spoločnej kúpeľni a na execír placi. Akoby do mňa naočkovali, že musieť ráno vstať je strašná, nepriateľská činnosť. Kto ma budí, je môj nepriateľ. Hoci je normálny deň, slniečko svieti, všetko je fajn, tak ja zbieram sily: oplatí sa vstať, neoplatí? Použiteľný som až pred obedom, kulminuje to okolo polnoci.
Po škole mi profesor Hrušovský ponúkol miesto asistenta.
Otec bol vtedy na škole a ja som nechcel, aby mi za chrbtom hovorili, že mi vybavil miesto.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.