Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kultová a coolová Jane

.eva Čobejová .časopis .fenomén

Keby by mala potomkov a keby sa jej románov ešte týkal autorský zákon, tak za neustále reedície a za filmovacie práva by dediči inkasovali toľko, že by svojím príjmom zatienili aj autorku Harry Pottera. Akurát že nemala priamych potomkov a je mŕtva takmer dvesto rokov.

Keby by mala potomkov a keby sa jej románov ešte týkal autorský zákon, tak za neustále reedície a za filmovacie práva by dediči inkasovali toľko, že by svojím príjmom zatienili aj autorku Harry Pottera. Akurát že nemala priamych potomkov a je mŕtva takmer dvesto rokov.  Jane Austen (1775 – 1817).


Nedávno šiel v našich kinách film s neveľmi atraktívnym názvom Láska podľa predlohy. Jeho pôvodný názov znel inak Knižný klub Jane Austenovej. Distribútor filmu sa zrejme obával, že toto meno anglickej spisovateľky z prelomu osemnásteho a devätnásteho storočia do kín nepriláka veľa divákov. Kto ju pozná, všakáno?
Ale Jane Austen začína byť fenoménom aj na Slovensku a nie je vylúčené, že aj tu už vznikne Spolok obdivovateľov Jane Austenovej alebo Knižný klub Jane Austenovej. Občas už aj tu počuť o večierkoch v štýle J. A. Členky ženskej spoločnosti počas takejto akcie rozoberajú svoju obľúbenú autorku, pozerajú filmy podľa Austenovej románov a pritom popíjajú pravý anglický čaj zo štýlových čajníkov s elegantným kvetinovým vzorom a pojedajú k tomu drobné čajové pečivo. Niektoré dôsledné vyznávačky majú na sebe odev z čias Jane Austenovej (Sú to tie neforemné šaty s veľkým výstrihom, prestrihnuté hneď pod prsiami a potom voľne splývajúce až k členkom. Každá žena v nich vyzerá tak trošku tehotná.)

.kluby a výlety
Späť k tomu filmu, ktorý sa odohráva v čerstvej súčasnosti. Päť žien a jeden muž sa vďaka rôznym náhodám dajú dokopy a vytvoria si Knižný klub Jane Austenovej. Na prvý pohľad našu partičku nič nespája a každý má iný motív, prečo sa stane členom tohto čudného spolku. Každý mesiac sa zídu u niektorého z nich a spolu rozoberajú jeden z románov Jane Austenovej. Dosť zvláštny námet na film, a predsa to nie je nuda.
Pointa je asi v tom, že Jane Austenová je stále aktuálna a patriť k jej vyznávačom je také trendové, ako napríklad patriť k priaznivcom seriálu Sex v meste.
Presne tak ako môžu vyznávači amerického televízneho seriálu absolvovať špeciálnu guide tour po New Yorku, aby spoznali štýlové kaviarne, kde posedávali hviezdy seriálu, tak môžu milovníci Jane Austenovej absolvovať zájazd do Anglicka a putovať po miestach spojených so životom Jane Austenovej. V Chavtone si možno prezrieť múzeum zriadené v dome, kde žila koncom života (virtuálna prehliadka je na http://www.mainhighway.com/jah/house_tour1.htm), v jej rodnom Steventone možno navštíviť kostol, kam chodievala s rodinou, v Bathe je Centrum Jane Austenovej a vo Winchestri dom, kde zomrela, aj katedrála, kde ju pochovali.
Návštevníci zájazdu po stopách Jane Austenovej nájdu v špecializovaných obchodoch oblečenie v štýle J. A., bytové doplnky a nábytok, šperky, knihy, DVD... „Vychytávkou“ sú najmä písacie perá v štýle J. A., slnečníky a brošne. Dobrý termín na takýto výlet je september, vtedy sa v Bathe koná Festival Jane Austenovej s promenádou v dobových kostýmoch.
Jednoducho, biznisu okolo značky J. A. sa mimoriadne darí.

.veľa otázok
„Prvá moderná anglická autorka,“ aj takto sa zvykne hovoriť o Jane Austenovej. Hoci literárni znalci nad ňu zvyčajne kladú temne romantickú Emily Bronteovú,  Austenovej kult je dnes silnejší ako ten okolo talentovaných sestier Bronteových. Aj historik Paul Johnson v knihe Tvorcovia (2006) konštatuje, že Austenovej obľuba rastie. „Stala sa kultovou autorkou intelektuálov z vyššej a vyššej strednej triedy a neskôr aj celosvetovo populárnou osobnosťou, uctievanou vo filmoch a televíznych seriáloch. Jej šesť románov sa nikdy za tie dve storočia neprestalo tlačiť a len v anglicky hovoriacom svete sa dnes ročne predá viac ako milión paperbackových výtlačkov (ďalší milión výtlačkov sa každoročne vydáva v hindčine).“
Čím to je, že spisovateľka žijúca pred toľkými rokmi, v úplne inej dobe a píšuca zvyčajne o vidieckom živote anglickej strednej a vyššej triedy, dokáže dnes osloviť ľudí počítačovej generácie? Ako je možné, že ani muži nemávajú rukou nad autorkou, ktorej príbeh je postavený zväčša na tom, či mladá vzdelaná dáma s jemnými spôsobmi a dobrou výchovou nájde seberovného partnera? Ako to, že filmy založené na Austenovej románoch dokážu byť umelecky i komerčne úspešné? A prečo herečky ako Gwyneth Paltrow, Keira Knightley, Kate Winslet či Emma Thomson sú nadšené, keď môžu predstavovať Austenovej hrdinky? (Emma Thomson o svoju rolu stála až tak, že sama napísala k filmu Rozum a cit scenár.) Ako to, že tak veľa moderných emancipovaných žien uvádza za svoj vzor práve Austenovú, ktorá sa nikdy nevydala a celý život prežila v ústraní svojej širokej rodiny?

No a ešte jedna zvláštna vec visí vo vzduchu. Jane Austen sa stala uctievanou ikonou pre ženy túžiace po nezávislosti, sebarealizácii, úspechu či rovnosti pohlaví. Ale zároveň je vzorom aj pre celkom opačné názorové prúdy – ako vyznávačka silnej rodiny, ktorej česť je nadovšetko, a stúpenkyňa manželstva, kde má miesto rozum i cit, je ikonou aj pre konzervatívne kruhy. Napokon, aj oficiálne sa jej dielam hovorí „román domáceho života“.

.niečo zo života
Život Jane Austenovej nebol veľmi vzrušujúci. Väčšinu života venovala najmä službe svojej rodine – v úlohe dcéry, sestry, netere a tety. Rodina jej to oplatila po svojom – po  predčasnej smrti Jane Austenovej, keď rástla jej popularita, príbuzní prísne strážili jej pamiatku, cenzurovali jej listy a vyrábali z Jane neľudsky dokonalú osobu. Životopiscom tým celé roky sťažovali úlohu a neprospeli ani Jane.
Narodila sa v roku 1775 v rodine dedinského farára. V rodine bolo šesť synov a dve dcéry. Rodina sa mohla považovať za strednú triedu – a vďaka tomu mala kontakty s nižšími i vyššími vrstvami. Deti dostali primerané vzdelanie, ale od dievčat sa očakávalo, že svojou krásou, duchaplnosťou a múdrosťou očaria nejakého zabezpečeného mladého muža a ten zo samej lásky zabudne aj na biedne či nijaké veno.
Jane bola duchaplná, vtipná, zábavná, ale ako nám Paul Johnson kruto pripomína, nebola zrejme príliš fyzicky príťažlivá, a okrem toho bola zrejme aj tvrdohlavá a svojhlavá. Napokon, aj Jane pripúšťa, že nebola celkom dokonalá. Elizabeth z románu Pýcha a predsudok je tak trochu autoportrét autorky. „Elizabeth mala viac bystrozraku a menej poddanojsti v povahe než jej sestra...“ píše aj o sebe a svojej sestre Jane Austen. Dojímavo silný sesterský vzťah bol nielen v románe Pýcha a predsudok, ale aj v rodine Austenovcov. Ani Jane ani Cassandra sa nevydali, ale osamelosť spolu znášali lepšie.
O láskach Jane Austenovej sa viedli celé dišputy, keďže jej rodina všetky dôvernejšie informácie strážila a mnohé listy preventívne spálila. Známe je jedno krátke ľúbostné vzplanutie a zasnúbenie, ktoré sa – na rozdiel od Austenovej románov – neskončilo happyendom. Kto túži po srdcervúcom príbehu, môže si pozrieť film Vášeň a cit (2007), ktorý s voľnejšou autorskou licenciou načrtáva vzťah Jane Austenovej a Toma Lefroya. Austenová zasnúbenie rýchlo zrušila, keďže mladý muž ešte nemal vybudovanú kariéru a nebol dostatočne finančne zabezpečený. Svadba s nemajetnou osobou a starosť o rodinu by mu mohli byť na začiatku právnickej kariéry prekážkou. Neskôr asi mala pochybnosti, či bol tento úplne rozumný krok aj správny (Lefroy urobil v súdnictve kariéru). Svoje pochybnosti vložila do románu Persuasion, v ktorom hlavná hrdinka Anna Eliotová uvažuje: „Bola presvedčená, že aj napriek všetkým tým nepriaznivým okolnostiam, ako bol nesúhlas doma či všetky starosti spojené s jeho povolaním, všetky ich možné obavy, odklady a sklamania, bola by šťastnejšia, keby bola od zasnúbenia neupustila...“
Pre nevydatú ženu tej doby prichádzali do úvahy len dve alternatívy, že bude vyučovať alebo ostane na krku rodine. Sestry Austenové mali bratov, ktorí sa o sestry a matku postarali, to Jane uchránilo od učiteľskej kariéry.
Anglista Radoslav Nenadál výstižne porovnáva Austenovú a Waltera Scotta, jej rovesníka. „Legendárny Sir Walter Scott mal na svojom prepychovom sídle Abbotsford, ktoré pripomínalo stredoveký hrad, ideálne možnosti na tvorbu, zatiaľ čo jeho kolegyňa bola odkázaná prakticky celý život na milosť svojich príbuzných a nútená žiť bez vlastnej domácnosti a bez vlastného bytu, dokonca aj izby, v pravom zmysle slova. Realita bola pre Austenovú oveľa trpkejšia, ako by sme sa domnievali podľa brilantných dialógov a dokonale prekomponovanej stavby románov, pri ktorých čítaní si predstavujeme autorku v salóne vlastného empírového sídla vhodného na pokojnú tvorivú prácu.“
Austenová napísala šesť románov, z toho štyri vyšli už za jej života a priniesli jej aj trošku slávy a uznania, hoci sprvu vychádzali anonymne. Zomrela v júli 1817 vo veku 42 rokov na Addisonovu chorobu.

.jej silné zbrane
V prvom rade to bol talent pozorovať ľudí a výstižne ich charakterizovať. Ako pozorovateľ bola presná a vecná. K svojim postavám bola realisticky krutá, ich charakterové nedostatky – najmä nedostatok rozumu, vkusu či duchaplnosti – opisovala aj s dávkou irónie (preto sprvu používala pseudonym, pretože niektoré postavy boli inšpirované ľuďmi z okruhu jej známych).
Potom zmysel pre humor a ironický nadhľad. To ju odlíšilo od tragickejších a dobrodružnejších romantikov. Nie je tajomstvo, že kultové britské filmy Štyri svadby a jeden pohreb či Denník Bridget Jonesovej nadväzujú presne na tú líniu anglickej literatúry, ku ktorej patrí Jane Austenová.
A potom je tu ešte niečo, čo pripomína opäť Paul Johnson: presne poznala hranice svojho talentu. Dôverovala si vo výstavbe románov, v elegantnom štýle, rozprávačskom talente, vtipných dialógoch, ale dobre vedela, že môže písať len o tom, čo pozná z vlastnej skúsenosti. Teda, že nemôže opustiť svet vidieckych farárov, nižšej či vyššej šľachty, statkárov, obchodníkov či dôstojníkov. Ako sama v jednom liste napísala: „tri alebo štyri rodiny z nejakej dediny na vidieku, to je to, s čím sa dá pracovať“.
Naivne môže pôsobiť fakt, že jej romány sa zásadne končia šťastne, ten pravý nájde tú pravú, duchaplné bystré ženy nájdu čestného a  zabezpečeného gentlemana. V tomto môže Austenová naozaj pripomínať Daniele Steelovú, lenže je to jej autorská značka, ku ktorej však patrí aj tá úžasná irónia a občas aj sebairónia: „Píšem o láske a o peniazoch, o čom inom vlastne možno písať?“
No nečítajte ju!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite