Nemali by ich nahradiť špecializované pracoviská, ktoré mladých ľudí pripravia na boj v krvilačnom svete širokých ramien?
Minulý rok zomrel Radim Palouš, hovorca Charty 77 a ponovembrový rektor Univerzity Karlovej v Prahe. Práve jeho pamiatke venovala skupina českých filozofov knihu Moderní univerzita. Ako predhovor zaradili autori Paloušov text o univerzitách, ktoré podľa neho nemajú byť len cestou k dosiahnutiu nejakej hotovej kvalifikácie, ale aj súčasťou bádania, čiže „pohotovej pripravenosti revidovať dosiahnuté výsledky“. Netreba sa pritom báť nechať napospas to, čo sa už vo vede dosiahlo a opakovane hľadať to, čo je adekvátnejším vysvetlením sveta. Univerzity sú vraj motorom tohto prístupu.
Optimistický ráz Paloušovho predhovoru náhle opadne, keď v úvode čítame slová zostavovateľov, že „súčasné školstvo a univerzity sa ocitli v kríze“, ktorá je navyše banálna. Zdôraznia tiež, že dnešní „apoštoli užitočnosti“ sa snažia „redukovať pojem vzdelanosti na obyčajnú prípravu na budúce profesijné uplatnenie“. Aktuálna otázka pochádza napodiv z obdobia osvietenstva: Potrebujeme ešte tieto skostnatené inštitúcie, ktoré len málo vzdelávajú pre prax?
od stredoveku po osvietenstvo
Autori knihu zostavili z desiatich autorských príspevkov a pridali jedenásť prekladov z klasických diel (nájdeme tu napríklad Kanta, Humboldta, Nietzscheho, Jaspersa, Adorna a ďalších). Už len výber týchto mien hovorí veľa: autori knihy sú tradicionalisti, no s reformistickými ideami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.