Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prvý Hispánec v Bielom dome?

.marína Gálisová .časopis .týždeň vo svete

Senátor Ted Cruz bol prekvapením týždňa. Zvíťazil v prvých prezidentských primárkach v Iowe a porazil aj favorita prieskumov Trumpa.

Mnohí republikáni v Cruzovi vidia záchrancu svojej ťažko skúšanej strany a budúceho prezidenta. Majú pravdu?

Cruzovi sa nepochybne podaril husársky kúsok. Nielen preto, že predvolebné prieskumy dávali dlhodobo najväčšie šance Donaldovi Trumpovi. Aj preto, že Trump je mediálne vďačnejší, veľkohubejší, bizarnejší. Trump totiž kadečo nevie, ale jedno vie: vyvolávať emócie, často protichodné. Trumpove slová a činy rezonujú oveľa dlhšie než to, čo robia a hovoria ostatní kandidáti. A predsa v Iowe triumfoval, aj keď nie s priepastným náskokom, Ted Cruz. Kto je vlastne tento nečakaný víťaz?

môže byť vôbec prezidentom?

Cruz je zmes protikladov. Je to muž s tvárou súcitného konzervatívca a ostrým jazykom fiškála. Je to senátor, ktorý má v Senáte málo spojencov, ale zato si našiel veľa priaznivcov medzi „obyčajnými voličmi“. Navyše má pôvod, ktorý preňho v demografickej situácii USA predstavuje výhodu. Je napoly Hispánec. Ale vyplýva z toho aj nevýhoda: jeho kandidatúru možno spochybniť práve na základe pôvodu a občianstva.

Tedov otec Rafael Bienvenido Cruz sa narodil na Kube a dokonca sa ako 14-ročný zúčastnil na kubánskej revolúcii. Nepodporoval však komunistov, iba bol proti režimu diktátora Batistu. Len čo mladý Rafael zistil, že vodca revolucionárov Fidel Castro je komunista, otvorili sa mu oči. V osemnástich rokoch odišiel študovať do USA (rodina údajne kohosi podplatila, aby mu vybavila vycestovacie povolenie) a už sa nevrátil. V Spojených štátoch získal vzdelanie a oženil sa – dvakrát. Z prvého manželstva má dve dcéry, z druhého len jedno dieťa – Teda Cruza. Je zaujímavé, že Rafael získal americké občianstvo až v roku 2005. Občianstvo je totiž v prípade jeho syna dosť dôležitý faktor.

Americkým prezidentom podľa ústavy môže byť len „natural born citizen“. To je kategória, ktorú ani ústava nedefinuje, a preto zostáva otvorená interpretáciám. V niektorých vysvetleniach sa zdôrazňuje, že musí ísť o človeka narodeného na území USA, v iných, že by mal mať pri narodení nárok na občianstvo.

U Teda Cruza je problém v tom, že sa narodil v Kanade, keď tam jeho rodičia pracovali. V tom čase mala americké občianstvo jeho matka, otec však nie. A tu je priestor pre pochybujúcich. Argument, že Cruz možno nie je natural born citizen, vytiahol v kampani aj rival Donald Trump. Ešte prudšie debaty možno očakávať, ak by Cruz šiel do volieb so spolukandidátom (na post viceprezidenta) Marcom Rubiom. Rubio sa totiž síce narodil na americkej pôde, ale jeho rodičia v tom čase americkými občanmi neboli. Už Barack Obama musel dokazovať, že sa narodil na území USA, a politicky motivovaných pochybovačov i tak nepresvedčil. Cruz môže byť raz témou podobných konšpirácií.

výbušný Hispánec a outsider

Politicky je však Ted Cruz pre republikánov nádejnejší než Donald Trump. Vyjadruje sa jasne a občas drsne, ale nie je fanfarón. Nevyvoláva také pochybnosti o svojej serióznosti (a zvoliteľnosti) ako Trump. Nik nepochybuje, že to s kandidatúrou myslí vážne.

Ted Cruz je sociálne silno konzervatívny (odmieta napríklad manželstvá gejov), ale o riadení štátu uvažuje skôr mierne libertariánsky (rozhodovanie o zväzkoch osôb rovnakého pohlavia by podľa neho nikdy nemalo prebiehať na federálnej úrovni). Získal právnické vzdelanie z najlepších škôl, kde dosahoval vynikajúce výsledky, ale nestratil schopnosť hovoriť ľudovo a zrozumiteľne. Pôsobil v štátnych funkciách, ale mal aj súkromnú právnickú prax.

Hoci mu črty tváre dodávajú mierny výraz, temperamentom je skôr výbušný Hispánec. Neraz sa pohádal s ostatnými senátormi (aj s tými z vlastnej strany), častoval ich výrazmi typu „politické mäkkýše“ či „Obamovi poskokovia“. Raz obvinil straníckeho kolegu z nehanebného klamania. Keď nie tak dávno rezignoval predseda Snemovne reprezentantov John Boehner (republikán považovaný za arcikonzervatívca, a teda Cruzovho spojenca), Cruz mu na cestu poslal obvinenie: vraj sa Boehner zapredal Obamovej administratíve. Krátko nato Boehner skutočne poslušne hlasoval s demokratmi a Cruz mohol víťazoslávne ukazovať prstom. Ku Cruzovým politickým oponentom patrí napríklad senátor John McCain, ktorý na prezidenta kandidoval v roku 2008 neúspešne.

Nečudo, že Cruz je v Senáte naozaj outsider. No aj toto vie využiť vo svoj prospech. Významná časť amerických voličov je dnes naladená proti establišmentu a Cruz usilovne pracuje na svojom imidži „neestablišmentového politika“. V Iowe sa mu to vyplatilo, no nemôže hrať na istotu. Úspech z Iowy u republikánov neznamená automaticky aj úspech v boji o Biely dom. Aspoň v posledných troch prezidentských voľbách je to tak. Či bude mať USA svojho prvého hispánskeho prezidenta, to je stále otázne.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite