Dostal síce príležitosť stať sa novinárom, ale odmietol vstúpiť do Komsomolu, a tak sa ocitol v živom svete moskovského undergroundu. Maľoval, písal a živil sa knižnou grafikou. Upadajúci socializmus s ľahko sa črtajúcou perestrojkou vtedy umeleckej scéne neskutočne prial. Postmoderna, konceptualizmus, socart – to všetko tu rozkvitalo, hoci publikovať a vystavovať sa dalo len v samizdate alebo za hranicami. Tak debutoval aj Sorokin.
V roku 1985 mu vyšiel v Paríži výber z próz a zároveň aj jeho prvý román Rad (Očereď). Je to veľmi experimentálne, absurdné, metaforické dielo – ale už v tom možno nájsť aj to typicky sorokinovské: spoza všetkej tej umeleckej hry preniká na povrch sovietska realita, homo sovieticus a jeho život. Život totálne absurdný, lebo s normálnosťou mal len málo spoločného.
Sorokinovo meno bolo v tom čase známe len v úzkom kruhu literárnych fajnšmekrov, keďže jeho naozaj veľké romány prišli až neskôr. Dnes je už Sorokin literárnou hviezdou prvej veľkosti. Jeho temné romány plné hrozivých vízií, v ktorých je však aj poriadna dávka absurdného humoru, sú hodné tradícií veľkej ruskej literatúry.
Na Slovensku vychádza Sorokinov Rad, dielo z osemdesiatych rokov, až teraz – začiatkom roka 2016. Má vôbec zmysel vydávať prvotinu autora, ktorý potom napísal oveľa významnejšie diela a je už na slovenskom literárnom trhu dobre známy? A nie je zvláštne, že tento hravý debut vychádza v krásnom, až luxusnom vydaní?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.