pochádza z Maďarska, no v puberte jej učaroval slovenský jazyk. Dnes žije v dedinke pri Žiline. So šarmom a nadhľadom bloguje o slovensko-maďarských vzťahoch. Tvrdí, že zmierenie medzi našimi národmi musí najskôr nastať v malom. Diána Marosz.
prečo sa 15-ročné dievča z Budapešti začne zaujímať o slovenčinu? Vo vašom blogu spomínate, že vás motivovala lyžovačka u nás na začiatku 90. rokov.
Najskôr sa mi páčila vaša príroda, hory a všeobecne nálada. Ja som bola veľmi romantická a stále som snívala. A rovnako jazyk, ktorého zvuk veľmi príjemne znie v ušiach. Mne sa veľmi páči slovenčina, lebo máte veľa zdrobnenín. Mnohí Maďari hovoria, že slovenčina je škaredý jazyk. Ale platí to asi aj naopak. Veľa Slovákov zase hovorí, že maďarčina znie ako keď mekoce koza.
ako sa vôbec v Maďarsku samouk naučí po slovensky?
V Budapešti funguje slovenské gymnázium. A to používalo aj učebnice slovenčiny pre tých Slovákov v Maďarsku, ktorí už nemali dobré základy jazyka. Ja som si takú učebnicu kúpila a začala som sa učiť.
ale jazyk sa nedá naučiť len z kníh.
To je pravda. Gramatiku som sa z učebnice naučila dobre, no konverzovať nebolo s kým. Po úspešne zvládnutých prijímacích pohovoroch na univerzitu bola možnosť odložiť nástup na štúdium o rok. V Nitre som mala kamaráta, teológa, a on mi vybavil, že som ten čas strávila na tamojšom Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda. Sedela som na vyučovaní a len som počúvala. Vtedy som sa naučila po slovensky aj rozprávať. Dodnes sa čudujem, že pán riaditeľ ma prijal len tak bez všetkého. Nemusela som riešiť žiadne byrokratické formality.
ako vaše nadšenie Slovenskom a slovenčinou bralo okolie?
Ja som bývala s mamou, tá bola úplne v pohode. Čo sa týka rovesníkov, oni ma brali vždy ako tak trochu uletenú, takže to ani neriešili. Na strednej škole som bola utiahnutá samotárka a samozrejme jednotkárka. Učila som sa aj latinčinu, starogréčtinu, nemčinu a francúzštinu. Ale tým, že tie jazyky nepoužívam, som z nich už veľa zabudla.
v blogu ste spomínali aj babku, pre ktorú bol šok najprv váš záujem o slovenčinu a potom, že ste si našli slovenského manžela.
Jej sa to vôbec nepáčilo. Naposledy sme u nej boli, keď mal syn rok. Nechcela sa s nami ani stretávať. Bývala v Kecskeméte, čo je aj moje rodné mesto. Kontakt sme úplne neprerušili, zvykli sme si aspoň telefonovať. Ona bola taká, že sa aj zaujímala a pýtala sa na pravnúčatá. Dokonca im kupovala učebnice maďarčiny. Ale keď sme sa jej pýtali, či ju môžeme prísť pozrieť, zakaždým tvrdila, že z nejakého dôvodu práve nemá čas. Nedávno zomrela.
čo jej presne prekážalo?
Asi, že manžel je Slovák. Aj to párkrát naznačila. Raz mi spomenula cez telefón príslovie: „Prichýľ Tóta pod svoju strechu, vyženie ťa z domu.“ Vraj sa to u nich tak vravievalo. Mne to bolo ľúto, lebo som ju mala rada. Trávila som tam kedysi každé leto a aj teraz som sa tam dobýjala, aby sme sa aspoň raz stretli, kým ešte žije. Nestihla som to, aj keď nie mojou vinou.
mala so Slovákmi nejakú zlú osobnú skúsenosť?
Ona bola ročník 1932 a vyrastala s tým, že Slováci sú zlí, lebo nám Maďarom ublížili. Už to s ňou zostalo. Nevyčítam jej to, vlastne za to nemohla.
vy ste ale so slovenčinou pokračovali aj na vysokej škole.
Áno, študovala som slovenský jazyk a literatúru. Veľmi ma to zaujímalo. Ja som tým žila. Neustále som čítala o slovenskej literatúre a horách. Pripadalo mi to prirodzené. Zaujímala som sa o veľa vecí, ale o slovenčinu asi najviac. Tak som si povedala, že idem. Niektorým ľuďom sa to nepáčilo. Otec riešil, prečo som nešla radšej na právo alebo na ekonómiu. Učitelia sa tomu tiež dosť čudovali, lebo som k Slovensku nemala žiadne väzby v podobe rodiny alebo pôvodu. Aj na univerzite som mala spolužiakov, ktorí boli buď príslušníkmi slovenskej menšiny v Maďarsku, alebo maďarskej menšiny na Slovensku.
poznáte viac vašich krajanov, ktorí sa nadchli pre Slovensko podobne ako vy?
Ale áno. Napríklad prekladateľka Margit Garajszki. Aj ona je z Budapešti, no slovenský jazyk a literatúru vyštudovala v Bratislave, kde žije už desať rokov. Myslím, že aj v jej prípade sa to začalo zvedavosťou a školským krúžkom slovenčiny. Jej manžel, historik István Kollai, bol dlho riaditeľom Maďarského inštitútu v Bratislave. Alebo historik József Demmel, ktorý napísal knihu o Ľudovítovi Štúrovi. Pozvala som ho do Žiliny, príde na jar a veľmi sa už na neho tešíme.
časť univerzitného štúdia ste opäť absolvovali v Nitre.
Áno. Na internáte vtedy nechápali, prečo nechcem bývať s Maďarkami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.