Vôbec pritom nejde o črtu malomestskú, levickú, ale o črtu národnú.
Ak ste cudzinec a ak na spoznanie Slovenska máte jediný večer, Levický jarmok vám poskytne esenciu. Bude to vaša najslovenskejšia skúsenosť.
Centrum mesta uzavreli, na konci každej ulice stojí krížom Kia Cee’d (Pomáhať a chrániť) alebo postávajúci policajt, ktorý očividne vôbec nechce byť postávajúcim policajtom. Keby to bolo možné, oveľa radšej by robil občasné kontroly a používal nevyhnutné donucovacie prostriedky. Toľko odčítate z mimiky.
Ulice lemujú stánky rôznej šírky, výšky i vzhľadu. Hitom sezóny je vkusná kovová konštrukcia a igelit. Väčšinu stánkov pokrývajú popísané listy formátu A4 vo vyťahaných euroobaloch. Marketing jarmočníkov vychádza z tradície slovenských stánkov rýchleho občerstvenia a slovenských marketérov z deväťdesiatych rokov – zľavy, akcie, percentá dole.
Na predaj sú tu popri obligátnych zaľúbených medovníkoch (Ľúbim ťa/Môjmu prasiatku/Barborke) aj údené syry, papuče, medovina, podprsenky, turecký med, hračkárske samopaly, žužu, textil (nie oblečenie, textil), balóny, cukrová vata, talizmany, kotlíky, vznášajúce sa helikoptéry, tekvicové jadierka, pelendreky, súdky na kapustu, kalendáre s mačiatkami, trdelníky, bezpečnostné zámky, cédečká a kazety (!), cigánske pečienky, jaternice a všetko ostatné.
Ďalší sortiment ponúkajú imigranti. Do Levíc dorazila prvá imigrantská vlna a medzi jarmočníkov sa vmiešali traja (číslom: 3) Eritrejčania. Je to prvýkrát, čo v Leviciach vidím černocha. Ale je pravda, že posledné roky som spoločenský život v Leviciach zanedbával. Je možné, že invázia sa začala už dávnejšie. Radšej sa informujte.
Černošskí jarmočníci chodia pomedzi ľudí a ponúkajú značne alternatívny tovar: drevené masky, luky a sošky, ktoré vyzerajú presne ako vaša prvá asociácia s výrazom východná Afrika. Máte silné nutkanie od každého z nich si niečo kúpiť alebo sa aspoň pristaviť, zdvorilo pokonverzovať a vytiahnuť z peňaženky pár drobných. Celkom podvedome sa začnete cítiť previnilo. Netušíte prečo.
Černoch, ktorý chodí pomedzi ľudí pojedajúcich jaternice s výrazom pána predávajúceho večer ružičky po podnikoch, ponúka bubny. Je to váš obľúbený jarmočník. Zdá sa, že sympatie/súcit má u väčšiny ľudí. Iba niektorí ho akože nevidia a iba niektorí reagujú podráždene, dupnú nohou, odháňajú ho ako holuba.
Eritrejský jarmočník s bubnami osloví skupinku pojedajúcu langoše (bratislavské reálie: kebab do ruky) a popíjajúcu burčiak. Fúzatý muž na černocha chvíľu mlčky zazerá, ešte jeden kúsok, kečup, cesnak, majonéza, a vy viete, že sa to láme práve v tomto okamihu. Černoch dostane od pána s langošom živelnú maďarskú odpoveď. Úplne mu rozumieť nebudete, az angyalat, bazmeg, fekete, ale z pár slov a gest pochopíte: že nie, že čierny, že zle je.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.