Na vysokej škole sme spolu bývali a prežili veľa srandy. Aj s Igorom, ktorý zhodou okolností mal neskôr tiež schizofréniu. A aj s Mirom, ktorý zase mal rádio, na ktorom počúval Slobodnú Európu.
Bol socializmus v poslednom štádiu rozkladu, ale my sme to ešte netušili. Naším najväčším problémom bolo zabíjanie času. Existenciálnu ničotu sme riešili futbalom, častými návštevami filmového klubu v kine Pohraničník, rozhovormi s kamarátmi na Cukrovej a debatami na tému Boh, život a prečo nevieme zbaliť baby.
Potom sa naše cesty rozišli. Prešlo dvadsať rokov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.