Onen „nádejný“ bod ponecháva na voľnú úvahu sudcov, či rozmiestnenie utečencov podľa kvót je primerané dôsledkom, ktorým by EÚ čelila, keby sa opatrenie neprijalo. Keďže však prax luxemburského dvora jasne hovorí, že v sporných otázkach sa kloní viac k „Európe“ než k národným štátom, o budúcom verdikte by nebolo pochybností, ešte aj keby žalobcom bol väčší a vplyvnejší štát, než je Slovensko. Samozrejme, toto vedia či aspoň budú vedieť aj externí právnici, ktorým štát – ako je v takýchto sporoch zvykom – kráľovsky zaplatí za zastupovanie v Luxemburgu.
Oveľa vyššie než finančné náklady však z tejto žaloby hrozia tie politické. Popri všetkej konfliktnosti kvót a celej utečeneckej problematike sa rozhodujúci politici zhodnú v tom, že rétorické či skutkové krajnosti by nemali eskalovať spor.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.