Začmudený bojovník v zákopoch kultúrnosti. Renesančný člověk. Takto osobnosti píšu o Jurajovi Kušnierikovi.
Pišta Vandal, hudobník a spisovateľ:
V noci je chladno, tak zakladáme oheň. V jeho žiare si ohrievame dlane. Každý niečo prinesie, nakoniec sa to dá vydržať. Chlieb, slaninu, kus syra a víno. Starší, tí, ktorých si všetci vážia, rozprávajú príbehy. Príbehy o statočných chlapoch, ktorí sa držali pravdy až do samého konca. Keď príde rad na Juraja, pozrie na nebo. Vidno hviezdy, bude mrznúť. Dýchne si do dlaní. Tým akoby vdýchol život rozprávaniu: „Viete, že Malý princ mal brata? Bol to Veľký princ. Na rozdiel od Malého princa mal Veľký princ krídla z roztvorenej knihy. Z diaľky pripomínal anjela a zblízka ešte viac. Celý čas rozdával lásku. Láska má neuveriteľné vlastnosti. Koľko jej rozdáš, toľko jej pribudne. Keď prišiel k prameňu, mal jej tak veľa, že ju jeho srdce neudržalo. Rozletelo sa na milión kúskov. Každý kúsok sa premenil na hviezdu. Teraz svietia na oblohe.“ Juraj, ďakujeme ti za tento príbeh!
Jana Kirschner, speváčka:
Naposledy, keď sme sa spolu rozprávali, žiaril si šťastím. V očiach sme mali slzy dojatia, smiali sme sa, debatili, objímali sa ako rodina. Bol si vzácny človek, krásna duša, kus nášho sveta, našej hudby, viery, našej histórie, našej rodiny. Ďakujeme, že sme mohli byť súčasťou tvojho príbehu a že ty stále si a zostaneš súčasťou toho nášho.
Whisky, spevák Slobodnej Európy:
Mal by som v tejto chvíli napísať niečo o Ďurovi Kušnierikovi. Nejde to, nedá sa to vyjadriť slovami. Cítim obrovskú ranu v mojom srdci, ktorú už nikdy nič nezacelí.
Branislav Jobus, člen skupiny Karpatské chrbáty:
Jurenko, ďakujeme ti za všetko. Toľko dobra a lásky a zrazu si preč. V piatok večer plná synagóga, koncert Bez ladu a skladu. Posledný prídavok, na pódium vychádza Miško a so slzami v očiach do mikrofónu oznamuje smutnú správu: Odišiel svätý muž. Ďakujeme ti Jurenko. Budeš nám veľmi chýbať.
Lucia Piussi, speváčka Živých kvetov a spisovateľka:
Ďuro bol výnimočne láskavý. Bol tým, kto skutočne miluje ľudí. Až by ho človek zabil za tú večne dobrú náladu a optimizmus. Ale v hĺbke duše ste vedeli, že on je ten, kto má pravdu a iba jeho nekonečná dobrota je to, čo vás v skutočnosti jeduje. Ďurova smrť je pre mňa absolútny preplesk. Celá jeho dobrota tu zrazu ostala visieť, obrovská ako mesiac v splne. Raz som doňho rypla pre ten jeho večný úsmev na tvári. Zachmúril sa a povedal vážne: „Vieš koľko ma to stojí každé ráno námahy, aby som mal dobrú náladu?“ To ma odrovnalo. Počujem stále jeho prenikavý smiech. Rozžiarený, rozpráva a preháňa. O tom, ako mu visel život na vlásku v špičkovej islandskej kardiologickej klinike krátko predtým, než sa sem k nám zase vrátil. Ďuro, náš anjel strážny. Autentický atašé našich kultúrnych životov. Večný zmierovateľ sporov. Mal si vždy pravdu, Ďuro. A už viem, čo si celý život hlásal tou prehnanou láskavosťou, ktorú sme tak hlúpo nechápali: „Budem k vám dobrý, budem tu len chvíľu.“ Budeš mi veľmi chýbať, Juraj Kušnierik.
Šina, Dano Salontay a Marián Slávka, členovia Longital:
Juraj náš milý, rozhodol si sa svojím veľkým srdcom, že ostávaš na Islande, tam kde pramení Hudba. Chýbaš nám veľmi, ale chápeme to. Vždy, keď sa dialo niečo nedobré, s úsmevom si nám ukazoval dobrú stránku vecí a zakončil refrénom „A to je dobre". A to je všetko? Dovidenia pri prameni čistej hudby, vidíme sa!
Eddie Stevens, britský hudobník:
Juraj – džentlmen, rebel so srdcom zo zlata a hlavou plnou snov, vysoko inteligentný, divoký, detský, jeho láska k hudbe bola nekonečnou inšpiráciou. Jeho priateľstvo bolo zlaté, lojálne a dôveryhodné. Bol jedným z tých, ktorých som si na Slovensku veľmi vážil a bude mi chýbať. Jeho odchod nie je len stratou pre rodinu a priateľov, ale zároveň aj predčasnou stratou pre celú krajinu. Ľudí ako Juraj je iba zopár a všetci Slováci by mali byť hrdí na to, že bol jedným z nich.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.