rusi totiž namiesto Islamského štátu bombardujú v Sýrii najmä „protiasadovské“ skupiny, ktoré USA podporujú.
Obamov moment prekvapenia svedčí nielen o jeho osobnej naivite, ale aj o jednej z príčin, prečo sú márne úvahy o dohodách s Putinom o Sýrii: Ruský líder klame do očí. To nie je nič nové, iste, veď ani ruskí vojaci na Kryme nikdy neboli. Napriek tomu v Bielom dome uverili vyhláseniam Kremľa ešte zo začiatku roka, že vojenský zásah v Sýrii neprichádza do úvahy. Rozhodnutie, že nad rámec nasadenia vzdušných síl USA na zemi v Sýrii zasahovať nebudú, stálo aj na tejto strategickej ilúzii, že Rusi sa do mocenského vákua nenatlačia až do momentu, keď Asadovi pôjde už naozaj „o držku“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.