Už dnes sa dá povedať, že krajinu preslávi viac, než „zlaté mužstvo“ s Puskásom či strihanie drôtov na rakúskej hranici – aký paradox! – v roku 1989 Gyulom Hornom alebo všetci olympijskí medailisti dokopy.
Nebolo svetovej televízie, v ktorej by de facto denne nedefilovali výjavy zo srbskej hranice – stavanie a pre(pod)liezanie plota – či z budapeštianskej stanice Keleti alebo z tábora v Bicske, a podobne. A ak náhodou nebol dobrý obrazový materiál, medzi top správami udržal Maďarsko nejaký nový výrok predsedu Orbána či radikálne represívne zmeny legislatívy, ktoré v zrýchlenom konaní schválil parlament a okamžite aj vstúpili do platnosti.
O tom, či by prešli testom ústavnosti, sa dá viac než pochybovať napríklad pri ustanovení, že polícia môže bez súdneho povolenia vstúpiť do bytu, ak má podozrenie, že majiteľ ubytoval či skrýva „v Maďarsku ilegálne sa zdržujúcu osobu“. Len temné časy socializmu evokuje kvalifikácia prekročenia štátnej hranice, respektíve poškodenia hraničného plota ako trestného činu. A tak ďalej. Predstava, ako asi budú súdy stačiť stíhať tieto „delikty“ a ako budú väzenia kapacitne absorbovať stovky či tisícky ilegálov, ak nával z juhu neustane, dobre ilustruje praktickú použiteľnosť novej legislatívy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.