Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohyblivý syr

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Existuje nespočetné množstvo kontroverzných jedál, ktoré vzbudzujú vyhrotené vášne. Len si spomeňme na pražených cvrčkov a larvy v Thajsku či na švédsku zhnitú rybu surströmming. Máločo vie však o(c)hromiť gurmána tak, ako sardínsky syr casu marzu.

A pritom ide o obyčajné pecorino, taliansky syr parmezánového typu, ibaže pripravený nie z kravského, ale z ovčieho mlieka, povie si neznalec. Možno sa aj zalizne, pretože pecorino prináša gurmánovi oproti parmezánu trošku výraznejší, korenistejší zážitok. Po rozkrojení casu marzu však väčšinu hladošov a maškrtníkov chuť zalizovať sa veľmi rýchlo prejde. Syr totiž vykazuje všetky známky, ktorými nás príroda varuje, aby sme dotyčnú vec nejedli. Kotúč krásne oblého pecorina sa totiž po otvorení pohybuje. A nedá sa povedať, že ladne. Je totiž plný malých lariev, červíčkov, ktoré v ňom tancujú svoj pahltný tanec. Chrúmajú sladko-slané vnútro tvrdého zrejúceho syra, napchávajú sa ním do prasknutia, spracúvajú ho vo svojich nepokojných telíčkach, aby z neho spravili mazľavú masu, ktorá je vraj neuveriteľne lahodná. To, čo v nás vyvoláva odpor a smrteľný des, na tvári roduverného Sardínčana vykúzli úsmev. S radosťou si sadá k otvorenému casu marzu, čo v preklade znamená zhnitý syr, berie do rúk biely chlieb a natrávenú bielu pastu, ktorú mu vytvorili biele potvorky, s gustom vyjedá.

Milovníci tohto syra sa na Sardínii delia do dvoch vyhranených táborov. Jedni syr jedia aj s červíkmi, druhí – zrejme tí fajnovejší – si do úst dávajú iba syr.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite