V starej budove Slobodnej Európy v Prahe, kde kedysi sídlil komunistický československý parlament, sa človek nemôže ukryť pred pocitom tragédie a údivu. Vonku na chodníku, priamo cez cestu na vrchu Václavského námestia, sa nachádza pamätná doska venovaná Janovi Palachovi, študentovi Karlovej univerzity, ktorý sa zapálil v januári 1969 na protest proti koncu Pražskej jari a proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Potlačovaný hnev sa hromadil. Dva mesiace po Palachovom sebaobetovaní zaplavilo Václavské námestie podľa niektorých odhadov až 150-tisíc povznesených Čechov, aby oslávili víťazstvo svojej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta nad ich sovietskymi súpermi. Teda až pokiaľ skupina agentov tajnej polície nevyprovokovala útok na miestnu kanceláriu sovietskeho Aeroflotu, čo úradom dalo zámienku na potlačenie zhromaždenia.
V tých dňoch existovala tisícka foriem tlaku a protitlaku medzi vládnucimi a ovládanými. Spomínam si na návštevu Prahy v polovici 80. rokov, keď obyvatelia mesta, zjavne spontánne, začali pri prechádzaní námestím klásť kytice kvetov k soche kráľa Václava. Symbolizmus ich činu nezostal nepovšimnutý. Podľa legendy totiž svätý patrón Čechov udržiaval armádu rytierov ukrytých vnútri hory, aby boli prebudení a bojovali za český ľud, keď bude najhoršie. Kvety sa okolo pomníka kopili, až pokiaľ ich komunistické úrady neodstránili a neohradili priestor.
.história temná i krvavá
Nedávno som mal možnosť moderovať v starej budove Slobodnej Európy panel v rámci programu o presťahovaní rádia z Mníchova do Prahy pred dvadsiatimi rokmi. Český prezident Václav Havel vtedy z vďačnosti daroval budovu bývalého komunistického parlamentu Spojeným štátom, aby ju využili ako centrálu rozhlasového vysielania. Dramatik a disident, z ktorého sa stal štátnik, ocenil Kongresom financovanú mediálnu skupinu za pomoc pri skoncovaní s komunizmom. Američanom účtoval symbolické nájomné vo výške jedného dolára ročne.
Rádio slobodná Európa sa počas 90. rokov rýchlo adaptovalo v tejto ťaživej ponurej stavbe, ktorú ako príklad českej „brutalistickej architektúry“ začiatkom 70. rokov navrhol Karel Prager. Nový domov. Nové technológie. Nové tyranie, s ktorými bolo treba bojovať. Vysielanie, web a sociálne médiá boli čoskoro namierené na Afganistan, Irak a Irán. A tak ako predtým, tyrani vrátili úder. Iránsky režim mal pod dohľadom iránskych žurnalistov, ktorí v Prahe pracovali pre Rádio Farda, vysielajúce v perzštine. Taliban zase ohrozoval novinárov Slobodnej Európy v Afganistane (spoločnosť udržuje kanceláriu v Kábule a má dosah do všetkých 34 provincií krajiny).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.