Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .kultúra

Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924). 

Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924). Nemý a čiernobiely, dodnes je potešením dívať sa naň, nielen pre bizarnú zápletku, ale predovšetkým pre fascinujúcu konštruktivistickú výpravu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite