Eva Borušovičová, scenáristka a režisérka
1. Dnes už by som sa do raketoplánu nehlásila. Je to trochu od ruky, je to na dlho, ťažko by som sa zbalila do menej ako sedemnástich kufrov. A okrem toho mám priveľa detí, rodičov a ďalších ľudí, ktorí by sa tu podľa všetkého bezo mňa nezaobišli.
2. Ako decko som videla neuveriteľný ruský sci-fi film pre deti Moskva-Casiopea, v ktorom do vesmíru letela detská posádka, aby to, pochopiteľne, stihla v rámci jedného ľudského života. To ma spolu so sexy zjavom Jurija Gagarina tak uchvátilo, že som o kozmonautike vážne uvažovala a keďže som o tom veľa čítala, asi tak od desiatich rokov som mala predstavy pomerne realistické. Ale Star Trek milujem doteraz.
3. Niekde vo vesmíre určite život je, no pravdepodobne je tak ďaleko v priestore alebo v čase, že sa s ním naša forma života nikdy neskontaktuje. A je to tak dobre, pretože z pozemských dejín vieme, ako to dopadlo, keď nejaká vyspelejšia civilizácia natrafila na menej vyspelú. Erich von Däniken pripúšťa aj možnosť, že by tí vyspelejší len oplodňovali a iniciovali, ale ja si nerobím ilúzie.
Oliver Andrásy, humorista
1. Určite nie. Jednak mi to pripadá dosť nebezpečné (a ja nie som nijaký hrdina!). A jednak sa mi na túto príležitosť dosť hodí historka, ktorú som počul v Prahe. Začiatkom 20. storočia sa slávny znalec bontónu Guth Jarkovský prechádzal po meste a nad ním letelo lietadlo, čo bol v tých časoch ešte unikát. Ktosi ho oslovil: Pane profesore, aha, letadlo! A on bez toho, aby zodvihol hlavu, povedal: Jo, dovedu si představit!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.