Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Oranžové slnko z Damašku

.martin Koleják .časopis .lifestyle

Malá, oblá, na dotyk mimoriadne hebká. Keď je rozpálená od slnka, chutí najlepšie. V rukách sa vie pri jemnom tlaku podvoliť a ticho sa rozdelí na dve súmerné polovice. S marhuľou v ústach cítime, že je tu definitívne leto.

Patrí medzi prvé ovocie, ktoré sme začali kultivovať. Vraj pochádza z Arménska a podľa toho ju aj veľmi dlho volali. Arménske jablko chytilo všetkých, čo okolo neho čo len trošku prešli, za srdce. Napokon, koho by toto malé, oranžové čudo s hebkou pokožkou a takým sexy tvarom nechalo chladným? A to sme ešte len pri povrchu!

.viagra v slovenskej komore

Po zahryznutí sa s človekom diali úplne iné veci. Mnohí by o tom vedeli rozprávať a aj rozprávali. Za všetkých hádam stačí spomenúť toho najpovolanejšieho – Shakespeara. Nie nadarmo spomína marhuľu v Sne noci svätojánskej – v komédii doslova nabitej erotikou.

Marhuľa bola odjakživa považovaná za ovocie lásky, ktorého prostredníctvom sa všeličo vedelo naznačiť či explicitne ukázať. No a napokon jej aj prischlo to, že je silným afrodiziakom. Doprial by som Shakespearovi nazrieť do našich slovenských komôr na tie úhľadne naskladané, každoročne pozavárané marhule. Boh vie, čo by si o nás slovenských chlapoch pomyslel. V jeho časoch mať doma taký arzenál marhúľ znamenalo mať teraz plnú komoru viagry.

.vzdelanie, akvadukty a marhuľa

Ale vráťme sa k tomu, ako sa k nám do Európy táto sexy kráska z Arménska vlastne dostala.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite